Mrzí nás, že Docomomo v snahe obhájiť svoju petičnú aktivitu radikalizuje svoje spôsoby komunikácie a vo svojej reakcii namiesto vecnej argumentácie volí voči spoločnosti Immocap útočný tón a ohováranie.
DOCOMOMO vydalo 13.4.2020 „stanovisko DOCOMOM na zavádzajúce tvrdenia spoločnosti Immocap, ktorými sa usiluje útočiť na petíciu zachráňme Istropolis“
Jednotlivé tvrdenia Docomomo sú buď neoveriteľné, alebo neúplné alebo zavádzajúce. Nižšie v texte reagujeme priamo na komentár Docomomo. V jednom tvrdení po upozornení zo strany Docomomo opravujeme naše pôvodné vyjadrenie zo dňa 13.4.2021.
Immocap v reakcii na petíciu Docomomo 13.4.20201:
„V demokratickej spoločnosti, ktorá ctí práva vlastníkov, nie je korektné dodatočne, retroaktívne, po štyroch rokoch od predaja nehnuteľnosti vyvolávať spoločenský tlak na prekvalifikovanie objektu na národnú kultúrnu pamiatku.“
Reakcia Docomomo 14.4.2021:
Súkromné vlastníctvo ctíme. Prináša však so sebou určitú zodpovednosť a povinnosti, nie len výhody a svojvôľu. Verejný záujem stojí nad individuálnym záujmom aj v prípade developerov. Skutočnosť, že na Slovensku je dlhodobo zanedbávaná ochrana modernistickej architektúry, nikoho neoprávňuje na ich ničenie. Investor vedel, že kupuje pozemok, na ktorom stojí jedna z ikonických stavieb Bratislavy a v plánovanej investičnej činnosti to nezohľadnil, ako by to bolo ekvivalentom pri zámeroch podobného kalibru v zahraničí. Drvivá väčšina aktuálne pamiatkovo chránených budov na svete je v súkromných rukách. Súkromné vlastníctvo nie je v konflikte s pamiatkovou starostlivosťou.
Komentár Immocap 16.4.2021:
Verejný záujem stojí nad súkromným záujmom, iba ak je dodržaná zásada zákonnosti a proporcionality vyjadrená v ústave a ústavnom práve. Vlastnícke právo je možné obmedziť iba zákonom alebo na základe zákona. Vlastník stavby, ktorá nie je pamiatkovo chránená, je oprávnený s ňou nakladať aj tak, že ju komplexne prestavia alebo odstráni. Táto axióma platí na Slovensku a platí aj v zahraničí. Ani v nedefinovanom zahraničí nebude súkromný investor vykonávať prestavbu budovy a investovať do nej finančné prostriedky, pokiaľ nemá na zrekonštruovanú budovu také očakávané využitie, ktoré mu zabezpečí návratnosť investovaných prostriedkov a dosiahnutie zisku.
Podľa prieskumov verejnej mienky je práve modernizácia Trnavského mýta jednou z priorít Bratislavčaniek a Bratislavčanov a až 79% z nich si ju želá. To je skutočný verejný záujem. Zachovanie súčasného stavu na Trnavskom mýte nie je verejný záujem. Zachovanie súčasného stavu môže byť záujem úzkej skupiny teoretikov architektúry a môže byť záujem časti verejnosti bez skutočného riešenia k danej lokalite.
Vyhlásenia Docomomo vytrvale ignorujú skutočnosť, že v r. 2017, v čase predaja komplexu budov Domu odborov v r.2017 nebol Istropolis spoločensky, odborne, či inštitucionálne jednoznačne hodnotený ako „ikonická stavba Bratislavy s nesmiernou architektonickou a spoločenskou hodnotou“.
Vlastník v roku 2017 nemal vedomosť o tom, že kupuje „jednu z ikonických stavieb“ Bratislavy. Tvrdenie, že Dom odborov je jednou z „ikonických stavieb Bratislavy“ sa v dostupnej literatúre pred rokom 2017 nenachádza. Rovnako v čase predaja v roku 2017 neexistovala žiadna spoločensky aj inštitucionálne vyjadrená iniciatíva za zachovanie Istropolisu v jeho pôvodnej podobe.
Na základe prieskumu v tom čase všeobecne dostupnej literatúry naďalej tvrdíme, že vo väčšine publikácií sa Domu odborov venovala okrajová alebo žiadna pozornosť. Podrobnosti tohto prieskumu sa nachádzajú nižšie.
Je zrejmé, že v prípade, ak by bol objekt v čase predaja v r. 2017 všeobecne známy a odborníkmi jednoznačne artikulovaný ako „ikonická stavba Bratislavy“ s jednoznačne vyjadreným úsilím odbornej verejnosti o pamiatkovú ochranu, žiadny zodpovedný investor by nemal záujem takýto objekt kupovať. Bolo by totiž pravdepodobné, že v prípade prestavby, či zbúrania objektu by automaticky vznikali konfliktné plochy s odbornou obcou, verejnosťou, ako aj s inštitúciami, ktorých úlohou je objekty „nesmiernej architektonickej a spoločenskej hodnoty“ chrániť.
Spoločnosť Immocap mala záujem revitalizovať dlhodobo zanedbávanú a schátranú zónu Trnavského mýta a pristúpila ku kúpe v dobrej viere s cieľom realizovať projekt revitalizácie v mene čo najlepšieho využitia lokality a jej potenciálu, vrátane vzniku nového kultúrneho a kongresového centra, s cieľom nielen zachovať kultúrno-spoločenskú infraštruktúru Istropolisu, ale túto zásadným spôsobom povýšiť a vylepšiť pri zachovaní a rozvinutí kultúrno-spoločenských možností, ktoré Istropolis poskytoval.
Súkromné vlastníctvo nie je v konflikte s pamiatkovou starostlivosťou. Konflikt vytvorí iba zásah do legitímnych očakávaní investora návrhom na pamiatkovú ochranu v pokročilom štádiu prípravy projektu – 4 roky po jeho legitímnom odkúpení. V konflikte je požiadavka na pamiatkovú ochranu budov, ktoré v čase kúpy boli hodnotené zo strany (v súčasnosti požadujúcich) teoretikov radikálne odlišne od súčasnosti a ktoré nespĺňajú mnohé z kľúčových podmienok existencie pamiatkových hodnôt.
Immocap v reakcii na petíciu Docomomo 13.4.2021:
„Do doby kúpy komplexu budov Domu odborov súkromným vlastníkom ani štát, ani mesto, ani teoretici architektúry nejavili nijaký záujem o jeho zveľadenie, kúpu alebo ochranu.“
Reakcia Docomomo 14.4.2021:
Práve naopak. Bratislavské mestské časti sa neraz pokúšali získať Istropolis. Prvý krát za 150 miliónov slovenských korún a neskôr za 200 miliónov slovenských korún. Odborári vtedy odmietli Istropolis predať. Predali ho až v roku 2017 za doteraz nezverejnených podmienok a za neznámu sumu. Tento obchod už vtedy vyvolal viacero pochybností o priebehu celej transakcie. Poukázali na to aj investigatívni novinári z mienkotvorných slovenských novín.
Komentár Immocap 16.4.2021:
Akceptujeme upozornenie a opravujeme naše tvrdenie zo dňa 13.4.2021. Podľa správ z médií sa v roku 2002 o kúpu Istropolisu usilovala Mestská časť Nové Mesto a v roku 2005 kúpu zvažovalo Hlavné mesto Bratislava. V tomto čase sa Immocap o Istropolis nezaujímal. Ani Mestská časť ani Hlavné mesto Bratislava sa však nevedelo s Jednotným majetkovým fondom dohodnúť na cene, predovšetkým z dôvodu vysokých nákladov na rekonštrukciu, údržbu a prevádzku objektu. Naše tvrdenie sa vzťahuje na stav po roku 2005, teda za posledných 15 rokov.
V roku 2011 to bol práve štát, zastúpený Ministerstvom financií Slovenskej republiky, ktorý vydal pozemky pod areálom Istropolisu odborárom. Zjavne teda štát nemal záujem budovy Domu odborov kúpiť.
O žiadnej ponuke zo strany historikov architektúry na odkúpenie alebo financovanie zveľadenia Istropolisu verejné zdroje nehovoria a ani nám nie je známa.
Je nám ľúto, že sa Docomomo uchyľuje k snahe o diskreditáciu dobrého mena investora zverejňovaním nejasných, neoveriteľných vyjadrení. Na generické tvrdenia o „viacerých pochybnostiach“ o priebehu transakcie, na ktoré poukázali nemenovaní „investigatívni novinári“ z nemenovaných „mienkotvorných slovenských novín“ sa nevieme pri najlepšej vôli informovať verejnosť reagovať. Vyzývame Docomomo, aby svoje vyjadrenia konkretizovalo.
Immocap v reakcii na petíciu Docomomo 13.4.2021:
„Dom odborov sme nadobudli v roku 2017 legitímnym spôsobom a predaj prebehol bez toho, aby bola vznesená námietka zo strany štátu alebo mesta, či verejnosti. Ani štát, ani mesto, ani odborná verejnosť v tom čase neprejavili záujem o nadobudnutie Istropolisu ani o jeho rekonštrukciu v pôvodnej architektonickej podobe.“
Reakcia Docomomo 14.4.2021:
Tento argument sme uviedli na správnu mieru už v predchádzajúcom bode. Dodajme však, že predaj Istropolisu vzbudil viaceré podozrenia, ktoré boli aj medializované. Dodnes nie je známe, za koľko a za akých podmienok v skutočnosti developer získal objekt a okolitý verejný priestor.
Komentár Immocap 16.4.2021:
Opäť nevieme, aké údajné podozrenia vzbudil predaj Istropolisu a aké boli medializované. Nerozumieme, na základe čoho by malo byť známe, za akú kúpnu cenu dva neverejné subjekty uzatvoria kúpnu zmluvu na prevod budov a pozemkov. Zverejňovanie kúpnej ceny nie je v realitných transakciách obvyklý postup.
Letmý pohľad do verejne dostupných údajov o hospodárení vlastníka budov však naznačí, že celkovo bolo v území preinvestovaných viac ako 25 miliónov eur.
Immocap v reakcii na petíciu Docomomo 13.4.2021:
„𝑃𝑟𝑒𝑑 𝑛𝑎𝑑𝑜𝑏𝑢𝑑𝑛𝑢𝑡𝑖́𝑚 𝐼𝑠𝑡𝑟𝑜𝑝𝑜𝑙𝑖𝑠𝑢 𝑠𝑚𝑒 𝑟𝑒𝑎𝑙𝑖𝑧𝑜𝑣𝑎𝑙𝑖 𝑝𝑜𝑑𝑟𝑜𝑏𝑛𝑦́ 𝑝𝑟𝑖𝑒𝑠𝑘𝑢𝑚 𝑝𝑎𝑚𝑖𝑎𝑡𝑘𝑜𝑣𝑒𝑗 𝑜𝑐ℎ𝑟𝑎𝑛𝑦 𝐼𝑠𝑡𝑟𝑜𝑝𝑜𝑙𝑖𝑠𝑢. 𝑈𝑠𝑘𝑢𝑡𝑜𝑐̌𝑛𝑖𝑙𝑖 𝑠𝑚𝑒 𝑑𝑒𝑡𝑎𝑖𝑙𝑛𝑒́ 𝑝𝑟𝑒𝑠𝑘𝑢́𝑚𝑎𝑛𝑖𝑒 𝑣𝑠̌𝑒𝑡𝑘𝑒𝑗 𝑣 𝑡𝑜𝑚 𝑐̌𝑎𝑠𝑒 𝑑𝑜𝑠𝑡𝑢𝑝𝑛𝑒𝑗 𝑜𝑑𝑏𝑜𝑟𝑛𝑒𝑗 𝑙𝑖𝑡𝑒𝑟𝑎𝑡𝑢́𝑟𝑦, 𝑝𝑟𝑖𝑐̌𝑜𝑚 𝑧̌𝑖𝑎𝑑𝑛𝑦 𝑧𝑑𝑟𝑜𝑗, 𝑎𝑛𝑖 𝑜𝑑𝑏𝑜𝑟𝑛𝑒́ 𝑝𝑢𝑏𝑙𝑖𝑘𝑎́𝑐𝑖𝑒 ℎ𝑖𝑠𝑡𝑜𝑟𝑖𝑘𝑜𝑣 𝑎𝑟𝑐ℎ𝑖𝑡𝑒𝑘𝑡𝑢́𝑟𝑦, 𝑘𝑡𝑜𝑟𝑖́ 𝑑𝑛𝑒𝑠 𝑣𝑜𝑙𝑎𝑗𝑢́ 𝑝𝑜 𝑝𝑎𝑚𝑖𝑎𝑡𝑘𝑜𝑣𝑒𝑗 𝑜𝑐ℎ𝑟𝑎𝑛𝑒 𝑏𝑢𝑑𝑜𝑣𝑦, 𝑛𝑒𝑣𝑦ℎ𝑜𝑑𝑛𝑜𝑐𝑜𝑣𝑎𝑙 𝑣𝑦́𝑧𝑛𝑎𝑚 𝑠𝑡𝑎𝑣𝑏𝑦 𝑡𝑎𝑘, 𝑎𝑘𝑜 𝑠𝑎 𝑡𝑜 𝑣 𝑠𝑢́𝑐̌𝑎𝑠𝑛𝑜𝑠𝑡𝑖 𝑝𝑟𝑒𝑧𝑒𝑛𝑡𝑢𝑗𝑒 𝑣 𝑝𝑒𝑡𝑖́𝑐𝑖𝑖.“
Reakcia Docomomo 14.4.2021:
Istropolis bol už v roku 2008 vyhlásený za pamätihodnosť mestskej časti Bratislava – Nové Mesto. Od roku 2009 figuruje v Registri modernej architektúry Slovenska spolu s inými významnými stavbami modernizmu. Od roku 2015 je súčasťou medzinárodnej výstavy modernej architektúry DOCOMOMO Virtual Exhibition. Dávno pred rokom 2017 bola budova uvedená vo viacerých domácich aj zahraničných odborných publikáciách(1). Je zaujímavé, že tieto publikácie a fakty „detailné prieskumy“ investora prehliadli. Pozoruhodné je aj to, že Immocap sa týmto publikáciám venuje až dnes, keď arogantným spôsobom spochybňuje kompetencie renomovaných odborníkov. A nielen to, dokonca vytrháva ich vyjadrenia z kontextu a svojvoľne s nimi manipuluje tak, aby obhájil svoj inak neobhájiteľný zámer. Porušuje pritom autorské práva, na ktoré sa sám rád odvoláva.
Komentár Immocap 16.4.2021:
Dištancujeme sa od vyššie uvedenej charakteristiky našej komunikácie, spoločenskú činnosť renomovaných odborníkov si vážime a oprávnené úsilie odbornej obce ochraňovať kultúrne dedičstvo na Slovensku vítame. Vyjadrujeme poľutovanie, že k takejto iniciatíve nedošlo v čase predaja Istropolisu v r.2017.
Potvrdzujeme naše tvrdenie, že sme vykonali detailný prieskum a z nášho prieskumu v r. 2017 nevyplývalo, že je Istropolis považované za významné, dnes už ikonické dielo. Vyjadrenie Docomomo sa snaží túto kľúčovú skutočnosť spochybniť tvrdením, že existujú publikácie, ktoré Istropolis uvádzajú. Výsledky prieskumu sa nachádzajú nižšie.
Platí, že vo väčšine odborných publikácií nebol označovaný za ikonické dielo a predovšetkým nebol všeobecne považovaný za dielo, ktoré by bolo svojim významom a kvalitou porovnateľné s už pamiatkovo chránenými dielami Krematórium, budova Slovenského rozhlasu a Most SNP, ale ani s hotelom Kyjev (ktorý pamiatkovo chránený nie je).
V publikácii Architektúra na Slovensku, stručné dejiny, vydavateľstvo SLOVART Bratislava 2005) autorka H. Moravčíková hodnotí aj Krematórium v Bratislave aj Most SNP, k dnes už údajne ikonickej stavbe však v publikácii nevenuje nijakú pozornosť.
Reprezentatívnym príkladom prístupu k Istropolisu pred rokom 2017 je práve kniha Dulla Matúš: Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok, Bratislava. Perfekt, 2007, na ktorú odkazuje reakcia Docomomo. Docomomo túto publikáciu dáva ako príklad kníh o architektúre obsahujúcich referenciu na Istropolis, ktoré sme údajne nezobrali do úvahy, ale zobrať do úvahy mali. Sme radi za tento príklad lebo úplne presne vystihuje hodnotenie Istropolisu pred rokom 2017 a hodnotenie, z ktorého sme pri svojich rozhodnutiach vychádzali.
Táto publikácia obsahuje krátky popis 466 diel modernej architektúry na Slovensku. Autor, profesor M. Dulla, ktorý je členom Docomomo a významným teoretikom architektúry, v tejto knihe uvádza tzv. autorských výber výborných diel (označených dvoma hviezdičkami **) a pozoruhodných diel (označených jednou hviezdičkou **). Výborných diel je v tejto publikácií 15. Pozoruhodných diel je v tejto publikácií 68. Istropolis nie je označený žiadnou hviezdičkou. Z toho pravdepodobne vyplýva, , že prof. Dulla ho v roku 2007 nepovažoval ani za výborné dielo a ani za pozoruhodné dielo a teda nezaradil ani medzi 83 výberových diel druhej polovice 20. storočia, ktoré si zasluhujú výnimočnú pozornosť. Tak Krematórium, ako aj Most SNP sú označené ako výborné diela dvoma hviezdičkami. Aký je lepší spôsob prečítania tejto publikácie? Čo iné sme si v nej mali prečítať? Ako sme mali odvodiť, že napísané tvrdenia v skutočnosti neplatia a preto je zodpovednosť na strane našej spoločnosti?
Inými slovami – netvrdíme, že sa o Istropolise pred rokom 2017 nevedelo, že by nebol v žiadnej publikácií spomenutý. Tvrdíme, že väčšinou publikácií nebol hodnotený ako ikonické dielo a predovšetkým nebol považovaný za dielo, ktoré by bolo svojim významom a kvalitou porovnateľné s už pamiatkovo chránenými dielami Krematórium, budova Slovenského rozhlasu a Most SNP. Zároveň sa domnievame, že pôvodné hodnotenie teoretikov architektúry (ktoré nebolo ovplyvnené súčasnou snahou o vyhlásenie za NKP) je zodpovedajúce, s týmito dielami porovnateľný nie je a pamiatkové hodnoty predpokladané pamiatkovým zákonom z tohto a iných dôvodov objekt nemá, nakoľko pamiatková hodnota diela je určovaná súhrnom významných hodnôt objektu, pričom okrem architektonickej hodnoty je potrebné posudzovať aj existenciu iných hodnôt.
Immocap v reakcii na petíciu Docomomo 13.4.2021:
„𝑃𝑎𝑚𝑖𝑎𝑡𝑘𝑜𝑣𝑎́ 𝑜𝑐ℎ𝑟𝑎𝑛𝑎 𝑏𝑦 𝑧𝑎𝑠𝑖𝑎ℎ𝑙𝑎 𝑛𝑖𝑒𝑙𝑒𝑛 𝑑𝑜 𝑣𝑙𝑎𝑠𝑡𝑛𝑖́𝑐𝑘𝑦𝑐ℎ 𝑝𝑟𝑎́𝑣 𝑘 𝑏𝑢𝑑𝑜𝑣𝑎́𝑚, 𝑎𝑙𝑒 𝑎𝑗 𝑑𝑜 𝑝𝑟𝑎́𝑣 𝑑𝑢𝑠̌𝑒𝑣𝑛𝑒́ℎ𝑜 𝑣𝑙𝑎𝑠𝑡𝑛𝑖́𝑐𝑡𝑣𝑎 𝑘 𝑏𝑢𝑑𝑜𝑣𝑒 𝐷𝑜𝑚𝑢 𝑜𝑑𝑏𝑜𝑟𝑜𝑣, 𝑘𝑡𝑜𝑟𝑦́𝑚𝑖 𝑑𝑖𝑠𝑝𝑜𝑛𝑢𝑗𝑒𝑚𝑒.“
Reakcia Docomomo 14.4.2021:
Duševné vlastníctvo k budove spoločnosti Immocap nepatrí. Skutočne má Immocap odkúpené autorské práva od všetkých autorov architektonického návrhu a umeleckých diel, respektíve od ich dedičov? Títo totiž tvrdia že svoje autorstvo developerovi neodstúpili.
Komentár Immocap 16.4.2021:
Potvrdzujeme, že spoločnosť Immocap odplatne nadobudla výhradné licenčné práva na úpravu budov Domu odborov a okolitých budov, v zmysle ktorých je oprávnená aj na odstránenie týchto budov.
Navyše, v zmysle slovenského práva sa na odstránenie budovy, ktorá je premietnutím architektonického diela, nevyžaduje súhlas autora.
Immocap v reakcii na petíciu Docomomo 13.4.2021:
„𝑁𝑎𝑠̌𝑖́𝑚 𝑐𝑖𝑒𝑙̌𝑜𝑚 𝑏𝑜𝑙𝑜 𝑎 𝑗𝑒 𝑛𝑖𝑒𝑙𝑒𝑛 𝑧𝑎𝑐ℎ𝑜𝑣𝑎𝑡̌ 𝑘𝑢𝑙𝑡𝑢́𝑟𝑛𝑜-𝑠𝑝𝑜𝑙𝑜𝑐̌𝑒𝑛𝑠𝑘𝑢́ 𝑖𝑛𝑓𝑟𝑎𝑠̌𝑡𝑟𝑢𝑘𝑡𝑢́𝑟𝑢 𝐼𝑠𝑡𝑟𝑜𝑝𝑜𝑙𝑖𝑠𝑢, 𝑎𝑙𝑒 𝑡𝑢́𝑡𝑜 𝑧𝑎́𝑠𝑎𝑑𝑛𝑦́𝑚 𝑠𝑝𝑜̂𝑠𝑜𝑏𝑜𝑚 𝑝𝑜𝑣𝑦́𝑠̌𝑖𝑡̌ 𝑎 𝑣𝑦𝑙𝑒𝑝𝑠̌𝑖𝑡̌ 𝑝𝑟𝑖 𝑧𝑎𝑐ℎ𝑜𝑣𝑎𝑛𝑖́ 𝑎 𝑣𝑦́𝑟𝑎𝑧𝑛𝑜𝑚 𝑟𝑜𝑧𝑣𝑖𝑛𝑢𝑡𝑖́ 𝑘𝑢𝑙𝑡𝑢́𝑟𝑛𝑜 𝑠𝑝𝑜𝑙𝑜𝑐̌𝑒𝑛𝑠𝑘𝑦́𝑐ℎ 𝑚𝑜𝑧̌𝑛𝑜𝑠𝑡𝑖́, 𝑘𝑡𝑜𝑟𝑒́ 𝐼𝑠𝑡𝑟𝑜𝑝𝑜𝑙𝑖𝑠 𝑝𝑜𝑠𝑘𝑦𝑡𝑜𝑣𝑎𝑙.“
Reakcia Docomomo 14.4.2021:
Zrovnanie so zemou nie je zachovanie Istropolisu. Prevzatie mena zničenej ikonickej budovy nie je jej zachovaním. Zachovaním kultúrno-spoločenskej funkcie je obnova existujúceho objektu a jeho adaptácia. Zbúranie prevádzkovo funkčnej a konštrukčne nezávadnej budovy nie je „vylepšením“. Aj podľa reakcií z petície je táto stavba milovaná tisíckami občanov a občianok Bratislavy a Slovenska. Jej zničenie nepovedie k „povýšeniu kultúrno-spoločenskej infraštruktúry“. Veď Istropolis už teraz disponuje desiatimi sálami rôznych veľkostí a mnohí z nás radi spomínajú na chvíle strávene v Istropolise, práve preto, ako výnimočne plnil svoju funkciu až do vypuknutia pandémie na jar 2020.
Komentár Immocap 16.4.2021:
Kultúrno-spoločenská funkcia určitého územia celkom nepochybne nie je naviazaná na existenciu určitej budovy. Ak sa určitá budova využíva na kultúrno spoločenskú funkciu a ak sa nová budova na rovnakom mieste využíva na kultúrno spoločenskú funkciou, tak dochádza k zachovaniu kultúrnou-spoločenskej infraštruktúry. Ak nová budova predstavuje významné funkčné povýšenie pre jej užívateľov (či už aktívnych, ak je pripravená podľa ich požiadaviek a potrieb), alebo pasívnych (ak ich pojme viac a na rôznorodejšie podujatia), tak opäť nepochybne dochádza k rozvinutiu, vylepšeniu kultúrno-spoločenskej infraštruktúry.
Vnímame, že z pohľadu Docomomo neželaným následkom vylepšenia kultúrno-spoločenskej funkcie územia je odstránenie existujúceho objektu.
Tvrdenie o tom, že Istropolis výnimočne plnil svoju funkciu až do vypuknutia pandémie na jar 2020 nie je pravdivé. Opakovanie sme uviedli, že Istropolis vytvára prevádzkovú stratu vo výške 250,000 EUR ročne. V hlavnej sále sa v roku 2019 uskutočnilo 32 podujatí, čo je obsadenosť 8,7%. Kinosála fungovala iba do roku 2004, prednáškové miestnosti P2, P3, P5, Salónik a Predsedníctvo využívané 1x ročne. V roku 2019 už riadil Istropolis súkromný majiteľ s cieľom maximalizovania prevádzkového zisku.
Do dnešného dňa nás nik, vrátane zástupcov Docomomo neoslovil s ponukou, na základe ktorej by prevzal zodpovednosť za prevádzku objektov, ich rekonštrukciu, garantovanie návratnosti zdrojov investovaných do kúpy nehnuteľností a primeraného zisku. Nestalo sa to preto, lebo je to ekonomicky nemožné. Sme pripravení na vecnú diskusiu so zástupcami Docomomo v prípade ak vedia takúto ponuku a garanciu poskytnúť.
Nespochybňujeme, že členovia petičného výboru z Docomomo sú významní teoretici architektúry. Nie sú nám však známe ich investorské realizácie nevieme či sú pripravení prijať zodpovednosť za Istropolis inak ako z pozície osôb, ktoré budú hovoriť čo sa má robiť ale nebudú brať za to žiadnu zodpovednosť alebo ich snaha nepovedie ku konštruktívnemu dialógu a riešeniu.
Immocap v reakcii na petíciu Docomomo 13.4.2021:
„𝐴𝑘𝑡𝑢𝑎́𝑙𝑛𝑒 𝑢𝑠𝑝𝑜𝑟𝑖𝑎𝑑𝑎𝑛𝑖𝑒 𝑘𝑜𝑚𝑝𝑙𝑒𝑥𝑢 𝑛𝑒𝑢𝑚𝑜𝑧̌𝑛̌𝑢𝑗𝑒 𝑎𝑛𝑖 𝑣 𝑝𝑟𝑖́𝑝𝑎𝑑𝑒 𝑗𝑒ℎ𝑜 𝑜𝑏𝑛𝑜𝑣𝑦, 𝑧𝑚𝑦𝑠𝑙𝑢𝑝𝑙𝑛𝑒́ 𝑣𝑦𝑢𝑧̌𝑖́𝑣𝑎𝑛𝑖𝑒 𝑡𝑎𝑘, 𝑎𝑏𝑦 𝑑𝑜𝑠𝑎ℎ𝑜𝑣𝑎𝑙 𝑝𝑟𝑒𝑣𝑎́𝑑𝑧𝑘𝑜𝑣𝑢́ 𝑟𝑒𝑛𝑡𝑎𝑏𝑖𝑙𝑖𝑡𝑢 𝑎 𝑔𝑒𝑛𝑒𝑟𝑜𝑣𝑎𝑙 𝑓𝑖𝑛𝑎𝑛𝑐̌𝑛𝑒́ 𝑝𝑟𝑜𝑠𝑡𝑟𝑖𝑒𝑑𝑘𝑦 𝑛𝑎 𝑛𝑎𝑣𝑟𝑎́𝑡𝑒𝑛𝑖𝑒 𝑘𝑎𝑝𝑖𝑡𝑎́𝑙𝑜𝑣𝑒𝑗 𝑖𝑛𝑣𝑒𝑠𝑡𝑖́𝑐𝑖𝑒. 𝑇𝑒𝑛𝑡𝑜 𝑓𝑎𝑘𝑡 𝑝𝑟𝑒𝑢𝑘𝑎́𝑧𝑎𝑙𝑖 𝑎𝑗 𝑣𝑦́𝑠𝑙𝑒𝑑𝑘𝑦 𝑚𝑒𝑑𝑧𝑖𝑛𝑎́𝑟𝑜𝑑𝑛𝑒𝑗 𝑎𝑟𝑐ℎ𝑖𝑡𝑒𝑘𝑡𝑜𝑛𝑖𝑐𝑘𝑒𝑗 𝑠𝑢́𝑡̌𝑎𝑧̌𝑒 𝑎𝑘𝑜 𝑎𝑗 𝑛𝑒𝑧𝑎́𝑢𝑗𝑒𝑚 𝑜𝑑𝑘𝑢́𝑝𝑖𝑡̌ 𝑜𝑏𝑗𝑒𝑘𝑡 𝑧𝑜 𝑠𝑡𝑟𝑎𝑛𝑦 ℎ𝑙𝑎𝑣𝑛𝑒́ℎ𝑜 𝑚𝑒𝑠𝑡𝑎 𝐵𝑟𝑎𝑡𝑖𝑠𝑙𝑎𝑣𝑒 𝑎𝑙𝑒𝑏𝑜 𝑠̌𝑡𝑎́𝑡𝑢 𝑝𝑟𝑒𝑑 𝑟𝑜𝑘𝑜𝑚 2017.“
Reakcia Docomomo 14.4.2021:
Toto tvrdenie nie je možné overiť, keďže Investor súťaž organizoval ako súkromné podujatie bez oficiálneho overenia Slovenskou komorou architektov. Nielenže nezverejnil výsledky súťaže, ale dokonca jednotlivých aktérov súťaže zaviazal mlčanlivosťou. Pripomíname, že otázka zmysluplného a rentabilného využitia existujúcej budovy nebola zatiaľ verejne diskutovaná. Existujú však štúdie, ktoré tvrdenia Immocap vyvracajú. Vyvracia ich aj celý rad príkladov adaptácií podobných budov po celom svete. K otázke záujmu o odkúpenie budovy zo strany mesta a mestskej časti sme sa už vyjadrili vyššie.
Komentár Immocap 16.4.2021:
Dovoľujeme si tvrdiť, že na Slovensku sa neuskutočnila architektonická súťaž obsadená významnejšími architektonickými kanceláriami (s potenciálnou výnimkou súťaže organizovanej spoločnosťou ESET na svoje sídlo, o ktorej nie sú známe verejné informácie). Nerozumieme poznámke o verejnej diskusii o rentabilite využitia nášho majetku a návratnosti našej investície. V akom formáte sa má takáto diskusia uskutočniť? Kto by ju mal iniciovať? Ak má Docomomo záujem o diskusiu ohľadom rentability existujúceho objektu, sme pripravení si spolu s nimi prejsť všetky dostupné čísla a fakty.
Ohľadom štúdií, ktoré vyvracajú tvrdenia Immocapu o nemožnosti zmysluplne prestavať budovu Domu odborov a súvisiaci areál, predpokladáme, že Docomomo referuje na práce, ktoré je možné dohľadať na ich webovom sídle. Zbežné preskúmanie týchto štúdií naznačuje tri hlavné problémy, ktoré sa striedavo (kumulatívne alebo v rôznych kombináciách) vyskytujú vo všetkých štúdiách: ignorovanie existujúceho územného plánu, ignorovanie svetlo-technických predpisov a v neposlednom rade navrhnutie budov v okolí existujúcich objektov, ktoré by mohli byť fyzicky postaviteľné, ale sú svojimi rozmermi nevyužiteľné na akékoľvek nám známe komerčné účely (napr. 4 poschodová budova so šírkou 9 metrov a dĺžkou 100 metrov).
Tieto štúdie nie je možné porovnávať s výstupmi svetovo uznávaných architektonických ateliérov. Je zrejmé, že autori týchto štúdií nemali k dispozícii komplexné podklady a informácie, ktoré mali k dispozícii účastníci nami organizovanej súťaže. To autorom štúdií nemôžme dávať za vinu. Na druhú stranu tieto štúdie však nepotvrdzujú argument Docomomo, že pri súčasných okrajových podmienkach je možné aj zrekonštruovať existujúce objekty, aj využiť nezastavané plochy na komerčne odôvodnený rozvoj.
Immocap v reakcii na petíciu Docomomo 13.4.2021:
„𝑂𝑏𝑗𝑒𝑘𝑡 𝐷𝑜𝑚𝑢 𝑜𝑑𝑏𝑜𝑟𝑜𝑣 𝑛𝑒𝑠𝑝𝑙́𝑛̌𝑎 𝑎𝑛𝑖 𝑠𝑢́𝑐̌𝑎𝑠𝑛𝑒́ 𝑝𝑜𝑧̌𝑖𝑎𝑑𝑎𝑣𝑘𝑦 𝑛𝑎 𝑒𝑛𝑣𝑖𝑟𝑜𝑛𝑚𝑒𝑛𝑡𝑎́𝑙𝑛𝑢 𝑢𝑑𝑟𝑧̌𝑎𝑡𝑒𝑙̌𝑛𝑜𝑠𝑡̌. 𝑉𝑦́𝑠𝑙𝑒𝑑𝑘𝑦 𝑡𝑒𝑐ℎ𝑛𝑖𝑐𝑘𝑒́ℎ𝑜 𝑎𝑢𝑑𝑖𝑡𝑢 𝑎 𝑝𝑟𝑖𝑒𝑠𝑘𝑢𝑚𝑛𝑦́𝑐ℎ 𝑠𝑜𝑛𝑑 𝑣 𝑜𝑏𝑗𝑒𝑘𝑡𝑒 𝑜𝑑ℎ𝑎𝑙𝑖𝑙𝑖 83 𝑡𝑜𝑛 𝑎𝑧𝑏𝑒𝑠𝑡𝑢 𝑎 𝑖𝑛𝑦́𝑐ℎ 𝑠̌𝑘𝑜𝑑𝑙𝑖𝑣𝑦́𝑐ℎ 𝑙𝑎́𝑡𝑜𝑘, 𝑘𝑡𝑜𝑟𝑦́𝑐ℎ 𝑜𝑑𝑠𝑡𝑟𝑎́𝑛𝑒𝑛𝑖𝑒 𝑏𝑦 𝑏𝑜𝑙𝑜 𝑣 𝑝𝑟𝑖́𝑝𝑎𝑑𝑒 𝑟𝑒𝑘𝑜𝑛𝑠̌𝑡𝑟𝑢𝑘𝑐𝑖𝑒 𝑒𝑘𝑜𝑛𝑜𝑚𝑖𝑐𝑘𝑦 𝑚𝑖𝑚𝑜𝑟𝑖𝑎𝑑𝑛𝑒 𝑛𝑎́𝑘𝑙𝑎𝑑𝑛𝑒́..
Reakcia Docomomo 14.4.2021:
Nie je prekvapivé, že stavba, ktorá počas 40 rokov svojej existencie neprešla výraznou rekonštrukciou, nespĺňa dnešné environmentálne požiadavky. Búranie a výstavba novej podobnej stavby však predstavuje pre životné prostredie oveľa väčšiu záťaž. Ekonomicky aj environmentálne prijateľnejší prístup je, stavbu obnoviť a adaptovať na dnešné požiadavky, tak ako je to v Európe pri podobných projektoch štandardné. Čo sa týka azbestu, ak sa objekt nebude búrať ale premyslene rekonštruovať a adaptovať pre nové potreby, obmedzí sa tým aj poškodzovanie životného prostredia škodlivými látkami. Zamurovaný a obkladom chránený azbest nijako neohrozuje prostredie. Naopak, ak príde k celkovej asanácií, budú obyvatelia Trnavského mýta a okolia ohrozovaní prachom a splodinami jedovatých látok.
Komentár Immocap 16.4.2021:
Súčasný stav techniky samozrejme umožňuje odstránenie azbestu bez ohrozenia obyvateľov.
Immocap v reakcii na petíciu Docomomo 13.4.2021:
„𝐾𝑡𝑜 𝑏𝑢𝑑𝑒 𝑛𝑖𝑒𝑠𝑡̌ 𝑧𝑜𝑑𝑝𝑜𝑣𝑒𝑑𝑛𝑜𝑠𝑡̌ 𝑧𝑎 𝑢𝑗𝑚𝑢 𝑠𝑝𝑜̂𝑠𝑜𝑏𝑒𝑛𝑢́ 𝑣𝑙𝑎𝑠𝑡𝑛𝑖́𝑘𝑜𝑣𝑖, 𝑘𝑡𝑜𝑟𝑦́ 𝑣 𝑑𝑜𝑏𝑟𝑒𝑗 𝑣𝑖𝑒𝑟𝑒 𝑛𝑎𝑑𝑜𝑏𝑢𝑑𝑜𝑙 𝑛𝑒ℎ𝑛𝑢𝑡𝑒𝑙̌𝑛𝑜𝑠𝑡𝑖 𝑎 𝑣 𝑠𝑢́𝑙𝑎𝑑𝑒 𝑠𝑜 𝑧𝑎́𝑘𝑜𝑛𝑚𝑖 𝑑𝑙ℎ𝑜𝑑𝑜𝑏𝑜 𝑝𝑟𝑖𝑝𝑟𝑎𝑣𝑢𝑗𝑒 𝑝𝑟𝑜𝑗𝑒𝑘𝑡 𝑧𝑎́𝑠𝑎𝑑𝑛𝑒𝑗 𝑜𝑏𝑛𝑜𝑣𝑦 𝑣𝑒𝑟𝑒𝑗𝑛𝑒́ℎ𝑜 𝑝𝑟𝑖𝑒𝑠𝑡𝑜𝑟𝑢?“
Reakcia Docomomo 14.4.2021:
Zodpovednosť za svoje rozhodnutia nesie vlastník. Bol to on, kto zle vyhodnotil dostupné informácie o objekte a vôbec nezohľadnil jeho spoločenskú hodnotu. Developer by nemal svoje investičné zámery skrývať za „obnovenie verejného priestoru“. Veď v plánovanom projekte je v skutočnosti menej verejného priestoru ako v dnešnom Istropolise. Developer tak nielen plánuje zničiť ikonu Bratislavy, ale navyše zanedbáva dôsledky svojej plánovanej investičnej činnosti na už aj tak značne zaťaženú infraštruktúru mesta.
Otázka by teda mala znieť takto: Kto prevezme zodpovednosť za likvidáciu významnej časti kultúrneho dedičstva tejto krajiny a jej hlavného mesta? Kto prevezme zodpovednosť za nesporné negatívne vplyvy plánovaných krokov na životné prostredie?
Developer pritom ešte stále môže, tak ako je to v Európe bežné, obnoviť a adaptovať odbornou obcou aj občanmi oceňovanú stavbu a začleniť ju do výstavby nového Trnavského mýta. Prevádzkovanie technicky zrekonštruovaných priestorov Istropolisu spolu s novou výstavbou môže spoločnosti Immocap priniesť nielen zisk ale aj zaslúžený rešpekt.
Komentár Immocap 16.4.2021:
Vyššie uvedené vyjadrenia Docomomo ignorujú skutkový stav. Vlastník hodnotil v r.2017 dostupné relevantné informácie vo vlastnom záujme v maximálnej miere objektivity. Poďme si zosumarizovať, ktoré informácie mal vlastník v roku 2017 k dispozícii a či na ich základe mohol prijať iný záver ako prijal:
- Budova Domu odborov nebola v roku 2017 pamiatkovo chránená – základné zisťovanie každého opatrného kupujúceho – nový vlastník teda mohol budovu pristavať, nadstavať alebo aj odstrániť. Tu musíme pripomenúť, že potreba odstránenia existujúceho objektu vyplynula až z vyhodnotenia architektonickej súťaže v roku 2019. Zároveň sa naša spoločnosť bez akéhokoľvek verejnoprávneho záväzku dobrovoľne zaviazala zachovať v území kultúrno-spoločenskú funkciu a dokonca naprojektovať a podstaviť celkom novú multifunkčnú sálu a to práve s ohľadom na kultúrnou spoločenskú hodnotu územia Trnavského mýta.
Ako zodpovedný kupujúci a investor sme sa zaujímali aj o to, či sa budova môže pamiatkovo chrániť v budúcnosti. Vykonali sme teda nasledovné zistenia:
- Preskúmanie všetkej dostupnej literatúry týkajúcej sa novodobých architektonických pamiatok. Túto literatúru delíme do nasledovných podskupín:
a) Prvá podskupina – súčasníci výstavby (napr. Martin Kusý, Architektúra na Slovensku 1945 -1975, Pallas, n.p. 1976, J. Krivošová, E. Lukáčová, Premeny súčasnej architektúry Slovenska, Alfa, 1990, alebo ZALČÍK, T. – DULLA, M.: Slovenská architektúra. Veda, Bratislava, vydavateľstvo SAV, 1982). V dielach súčasníkov je Dom odborov hodnotený veľmi triezvo. Martin Kusý diela nehodnotí vôbec, okrajovo spomína existenciu administratívnej budovy (v čase vydania ešte prebiehala výstavba). J. Krivošová vyčíta dielu hmotovú roztrieštenosť. M. Dulla kritizuje urbanizmus námestia F. Zubku (ktorého súčasťou sa stával aj Istropolis)
b) Druhá podskupina – Diela teoretikov architektúry po roku 2000. Za nosné dielo považujeme M. Dulla – H. Moravčíková, Architektúra Slovenska v 20. storočí, Vydavateľstvo Slovart, spol s r.o., Bratislava 2002. V tomto diele sa nachádza encyklopedický podpis výstavby Domu odborov. O urbanizme stavby sa hovorí, že sa „pokúša“ uzavrieť križovatku do námestia (prečo sa nepoužívajú slová „uzatvára“?) (s.227). Opis Istropolisu končí bez vyjadrenia názoru autorov na toto dielo. Bez tvrdenia o jeho výnimočnosti, ikonickosti alebo jedinečnosti. Tento chladný prístup kontrastuje s popisom autorov vo vzťahu ku Krematóriu v Bratislave („je skvelým činom domácej architektonickej scény a asi najlepším produktom druhej polovice 20. storočia“, s. 205), budove Slovenského rozhlasu („Oceňuje ešte dnes niekto heroickú, hoci politicky paradoxnú a torzovitú veľkorysosť tohto komplexu“, s. 222) alebo Mostu SNP („Most sa stal symbolom mesta a z jeho tvarov sála stará číra viera v krásu modernej konštrukcie“, s. 202). Situácia nie je odlišná ani v iných dielach. H. Moravčíková, Architektúra na Slovensku, stručné dejiny, Vydavateľstvo SLOVART, spol. s r.o., Bratislava 2005 zmienku o Istropolise vôbec neobsahuje. Dielo má však menší rozsah a oveľa väčší záber ako Architektúra Slovenska v 20. storočí, napriek tomu v časti o moderne sa autorka venuje napr. Mostu SNP, Pamätníku SNP v Banskej Bystrici, budove Slovenského rozhlasu, Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre a osobitnú dvojstranu Krematóriu a tvorbe Ferdinanda Milučkého. Všetky tieto diela už boli alebo sa medzičasom stali Národnými kultúrnymi pamiatkami. Ďalšie diela, ktoré sú spomenuté v Architektúra na Slovensku, stručné dejiny však národné kultúrne pamiatky nie sú a ani sa o ich posúdenie nikto podľa našich informácií neusiluje. Dielo M. Dullu, Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok, Perfekt 2007 Istropolis uvádza medzi 466 dielami, ale nedostalo sa ani medzi 15 výnimočných diel, ani medzi 68 pozoruhodných diel. V diele H. Moravčíková, P. Szalay, M. Dulla, M. Topolčanská, Moderné a/alebo totalitné v architektúre 20. storočia, Vydavateľstvo SLOVART, spol. s r.o., Bratislava 2013 sa Istropolisu nevenuje pozornosť. V celom diele (311 strán) sa nachádza jedna fotografia (fotografia č. 29) bez akéhokoľvek ďalšieho vysvetlenia. Posledné menované dielo (Moderné a totalitné v architektúre 20. storočia) sa úplne priamo zaoberá modernizmom a totalitnou architektúrou. Istropolis by z obsahového hľadiska do diela nepochybne patril. Traja zo šiestich členov petičného výboru sú aj spoluautori diela (H. Moravčíková, P. Szalay, K. Haberlandová). Napriek tomu sa rozhodli Istropolisu vo svojej publikácií osobitne nevenovať a v petícii hovoria, že Istropolis je ikonickým dielom a patrí k najlepším slovenským dielam typu Slovenský rozhlas alebo Most SNP. Tento typ argumentácie nie je udržateľný bez priznania zmeny názoru. V žiadnych z týchto diel sme nenašli tvrdenia o tom, že Istropolis je ikonické dielo, že by bolo najvýznamnejšie dielo alebo hodnotiace tvrdenia s podobným obsahom. Keďže uvedené diela obsahujú významné subjektívne hodnotiace popisy autorov k iným dielam, tak náš záver z roku 2017 o tom, že historici architektúry nepovažujú práve Istropolis za ikonické dielo je plne zdôvodniteľný, oprávnený a správny.
c) Tretia podskupina sú všetky špecifické články, diela pri príležitostí autorov, autorských výstav a podobne. Tieto diela (ktoré Docomomo veľmi rado cituje) samozrejme obsahujú referenciu na Istropolis. Aj by takúto referenciu obsahovať mali a nevieme si vysvetliť ako by mohla existovať monografia od Skoček, Konček, Titl, v ktorej by sa komplex Domu odborov nenachádzal. Nemyslíme si, že je vhodné viesť diskusiu o počte spomenutí tejto budovy v literatúre. My nespochybňujeme, že komplex Istropolis existuje. Nespochybňujeme, že je to veľká budova, ktorá je a bola uvedená v prácach teoretikov a historikov architektúry (a myslíme si, že na to sú dôvody). Považujeme za preukázané a nespochybniteľné, že súčasné hodnotenia podsúvané zo strany Docomomo verejnosti predstavujú objektívny obrat v hodnotení komplexu zo strany tých istých teoretikov, ktorí Istropolise písali pred rokom 2017. Odporúčame každému záujemcovi o zistenie objektívnej pravdy prečítanie si nami citovaných diel a vytvorenie si vlastného názoru.
- Naša zodpovednosť ako investora do Istropolisu však neskončila pri preskúmaní prác teoretikov architektúry. Zisťovali sme aj „pamiatkové plány“ a zistili sme, že v roku 2008 sa konala v Nitre po záštitou Pamiatkového úradu konferencia ohľadom ochrany pamiatok z 50. a 60. rokov 20. storočia. Zo záverov konferencie bol Pamiatkovým úradom v roku 2009 vydaný zborník Monumentorum Tutela, Ochrana pamiatok 20. V zborníku M. Dulla uvádza 31 diel, z ktorých iba malá časť ma do dnešné dňa pamiatkovú ochranu. Dom odborov vôbec nie je medzi týmito dielami spomenutý opäť na rozdiel od skutočne ikonických diel, ktoré sú pamiatkovo chránené. Všetky diela, ktorý ochranu navrhoval M. Dulla uvádzame na konci našej reakcie. Okrem príspevku M. Dullu sa nachádzajú v zborníku aj referáty ďalších teoretikov, vrátane H. Moravčíkovej. Celý vestník ma 486 strán a Istropolis v ňom spomenutý vôbec nie je.
- Aj v roku 2017 sme vedeli čomu sa venuje združenie teoretikov pod názvom Docomomo a preto by naše zisťovania neboli dokonalé bez preskúmania národného a medzinárodného registra Docomomo. Samotné Docomomo priznáva, že zápisy do oboch registrov boli vykonané až v roku 2018 (podľa našich informácií do medzinárodného registra až v roku 2020 ale to nie je najdôležitejšia informácia).
Dovolíme si teda oponovať, v roku 2017 sme ako kupujúci vyhodnotili vstupné informácie správne. Komplex Istropolis bol v tom čase na okraji záujmu spoločnosti, ako aj teoretikov architektúry a bez volania po jeho pamiatkovej ochrane. Nespomínal sa ani vo forme výhľadového plánu na diskusiu o pamiatkovej ochrane, jej stupni, rozsahu a parametrov 31 diel navrhovaných M. Dullom, nebol hodnotený ani medzi 86 najvýznamnejšími dielami opäť M. Dullu, M.Dula a H. Moravčíková ho v najväčšej monografii nijako významne neopisuje, nebol zaradený do krátkych dejín H. Moravčíkovou, nevenovali sa mu špecialisti na modernú a totalitnú architektúru vo svojej knihe zameranej presne na tento typ stavieb, Docomomo ho neregistrovalo vo svojich registroch. Aký iný možný záver si mala spoločnosť Immocap z týchto skutočností odvodiť? Je objektívne možné z týchto informácií vyvodiť záver, že ide o ikonické dielo porovnateľné s najlepšími dielami, ktoré teoretici v literatúre jasne identifikovali? Prečo rovnaké hodnotenie nevenovali aj Istropolisu?
Azda sme nesprávne vyhodnotili možnosť zmeny názoru na strane Docomomo a jej predstaviteľov. Sme prekvapení z aktuálnej miery zanietenia, s akým zástupcovia Docomomo vo svetle objektívnych a preukázateľných dôkazov dovoľujú obviňujú vlastníka, konajúceho zodpovedne v dobrej viere, zo zlého vyhodnotenia vstupných informácií.
Sme presvedčení, že zástupcovia Docomomo z titulu svojej odbornosti poznajú všetky vyššie uvedené citácie a mali si byť tým vedomí skutočnosti, že Istropolis nebol považovaný za ikonické dielo v ich vlastných publikáciách a uvedomujú si, že došlo v ich hodnotení oproti r. 2017 k jednoznačnej zmene názoru na architektonickú hodnotu Istropolisu.
Považovali by sme za korektné, aby bola táto neodškriepiteľná skutočnosť konečne priznaná a bolo by tak možné vo verejnej diskusii o budúcnosti Istropolisu pokračovať na báze faktov a pravdivých skutočností.
V texte petície Docomomo je táto zmena názoru dokonca implikovaná v tvrdení „brutalistická architektúra zažíva revival“.
Z hľadiska právnej istoty účastníkov a predvídateľnosti konania štátnych orgánov by proklamovaný „revival“ záujmu o brutalistickú architektúru v zahraničí nemal v korektne fungujúcej spoločnosti za následok vznik pamiatkových hodnôt. Móda záujmu o brutalistickú architektúru nemôže vytvoriť alterswert (hodnota staroby) dodatočne vyhlásenej pamätihodnosti, ktorá bola zhotovená iba pred 40 rokmi a vyvolať konanie štátnych orgánov v protiklade s legitímnymi očakávaniami vlastníka.
Spoločnosť Immocap jasne a opakovane vysvetľuje, prečo považujeme komplexnú prestavbu za lepšie riešenie pre Trnavské Mýto ako celok. Sme presvedčení, že výsledkom bude lepšia možnosť pre kultúrno-spoločenské využitie pre Bratislavčanov, lepšie využitie územia Trnavského mýta na bývanie a prácu tisícov ľudí ako aj rozprúdenie života v dlhodobo zanedbávanom území.
Immocap v reakcii na petíciu Docomomo 13.4.2021:
„𝐴𝑘 𝑚𝑎́ 𝑠̌𝑡𝑎́𝑡 𝑎𝑙𝑒𝑏𝑜 𝑚𝑒𝑠𝑡𝑜 𝑧𝑎́𝑢𝑗𝑒𝑚 𝑜 𝑧𝑎𝑐ℎ𝑜𝑣𝑎𝑛𝑖𝑒 𝑏𝑢𝑑𝑜𝑣𝑦 𝐼𝑠𝑡𝑟𝑜𝑝𝑜𝑙𝑖𝑠𝑢 𝑣 𝑝𝑜̂𝑣𝑜𝑑𝑛𝑒𝑗 𝑝𝑜𝑑𝑜𝑏𝑒, 𝑗𝑒 𝑝𝑜𝑡𝑟𝑒𝑏𝑛𝑒́ 𝑜𝑡𝑣𝑜𝑟𝑒𝑛𝑒 𝑎 𝑗𝑒𝑑𝑛𝑜𝑧𝑛𝑎𝑐̌𝑛𝑒 𝑑𝑒𝑘𝑙𝑎𝑟𝑜𝑣𝑎𝑡̌ – 𝑘𝑡𝑜 𝑏𝑢𝑑𝑒 𝑛𝑖𝑒𝑠𝑡̌ ℎ𝑚𝑜𝑡𝑛𝑢́ 𝑧𝑜𝑑𝑝𝑜𝑣𝑒𝑑𝑛𝑜𝑠𝑡̌ 𝑧𝑎 𝑑𝑜̂𝑠𝑙𝑒𝑑𝑘𝑦 𝑡𝑒𝑗𝑡𝑜 𝑖𝑛𝑖𝑐𝑖𝑎𝑡𝑖́𝑣𝑦?
𝑁𝑎𝑝𝑟𝑖𝑒𝑘 𝑛𝑒𝑘𝑜𝑟𝑒𝑘𝑡𝑛𝑒𝑗 𝑎𝑛𝑡𝑖𝑘𝑎𝑚𝑝𝑎𝑛𝑖 𝑣𝑜𝑐̌𝑖 𝑝𝑟𝑜𝑗𝑒𝑘𝑡𝑢 𝑁𝑜𝑣𝑦́ 𝐼𝑠𝑡𝑟𝑜𝑝𝑜𝑙𝑖𝑠 𝑠𝑚𝑒 𝑛𝑎𝑑̌𝑎𝑙𝑒𝑗 𝑝𝑟𝑖𝑝𝑟𝑎𝑣𝑒𝑛𝑖́ 𝑑𝑖𝑠𝑘𝑢𝑡𝑜𝑣𝑎𝑡̌ 𝑜 𝑏𝑢𝑑𝑢́𝑐𝑛𝑜𝑠𝑡𝑖 𝑇𝑟𝑛𝑎𝑣𝑠𝑘𝑒́ℎ𝑜 𝑚𝑦́𝑡𝑎 𝑎 𝑝𝑟𝑖𝑙̌𝑎ℎ𝑙𝑒𝑗 𝑧𝑜́𝑛𝑦 𝑠 𝑝𝑟𝑒𝑑𝑠𝑡𝑎𝑣𝑖𝑡𝑒𝑙̌𝑚𝑖 𝑠̌𝑡𝑎́𝑡𝑢, ℎ𝑙𝑎𝑣𝑛𝑒́ℎ𝑜 𝑚𝑒𝑠𝑡𝑎 𝑆𝑙𝑜𝑣𝑒𝑛𝑠𝑘𝑒𝑗 𝑟𝑒𝑝𝑢𝑏𝑙𝑖𝑘𝑦 𝐵𝑟𝑎𝑡𝑖𝑠𝑙𝑎𝑣𝑎, 𝑚𝑒𝑠𝑡𝑠𝑘𝑒𝑗 𝑐̌𝑎𝑠𝑡𝑖 𝑁𝑜𝑣𝑒́ 𝑀𝑒𝑠𝑡𝑜, 𝑐̌𝑖 𝑎𝑟𝑐ℎ𝑖𝑡𝑒𝑘𝑡𝑜𝑛𝑖𝑐𝑘𝑜𝑢 𝑎 𝑘𝑢𝑙𝑡𝑢́𝑟𝑛𝑜𝑢 𝑜𝑏𝑐𝑜𝑢, 𝑎𝑘𝑜 𝑎𝑗 𝑑𝑜𝑡𝑘𝑛𝑢𝑡𝑜𝑢 𝑣𝑒𝑟𝑒𝑗𝑛𝑜𝑠𝑡̌𝑜𝑢 – 𝑣 𝑚𝑒𝑛𝑒 𝑐̌𝑜 𝑛𝑎𝑗𝑙𝑒𝑝𝑠̌𝑖𝑒ℎ𝑜 𝑣𝑦𝑢𝑧̌𝑖𝑡𝑖𝑎 𝑙𝑜𝑘𝑎𝑙𝑖𝑡𝑦 𝑎 𝑗𝑒𝑗 𝑝𝑜𝑡𝑒𝑛𝑐𝑖𝑎́𝑙𝑢.“
Reakcia Docomomo 14.4.2021:
Ako je uvedené v texte petície, chrániť neznamená nezasahovať. Vyhlásenie Istropolisu za národnú kultúrnu pamiatku neznamená jeho nedotknuteľnosť. Práve naopak. Umožní jeho adaptáciu na súčasné požiadavky a zároveň zabráni likvidácii jeho najvýznamnejších hodnôt.
Komentár Immocap 16.4.2021:
Dovoľujeme si nesúhlasiť s tvrdením Docomomo. Vyhlásením za národnú kultúrnu pamiatku by došlo k zastaveniu akýchkoľvek aktivít v území a k predlžovaniu stagnácie a úpadku. Objekty nie je ďalej možné prevádzkovať bez strát. Takéto rozhodnutie by spôsobilo mnohomiliónové škody na majetku vlastníka a jeho právach a potrebu nahradenia ujmy zo strany zodpovedných osôb.
Postoj Docomomo nie je korektný a vo svojej podstate zavádzajúci, pretože načrtáva možnosť realizácie niečoho, čo ignoruje skutkovú podstatu a v daných podmienkach nemôže fungovať. Docomomo si vyhradzuje právo diktovať súkromnému vlastníkovi ako má nakladať so svojim majetkom, ako má investovať do adaptácie na súčasné požiadavky a prevádzkovať takto obnovený objekt. Docomomo nezaujíma, že takýto koncept ekonomicky nevyváži ani len náklady na prestavbu a už vôbec nie vykonanú investíciu na nadobudnutie celého komplexu.
Docomomo naďalej ignoruje skutočnosť, že v diskusii o budúcnosti Istropolisu (Domu odborov) je nevyhnutné vnímať fakty, ktoré sa viažu na spoločenskú hodnotu objektu v období jeho predaja a nadobudnutia (r. 2017) a v tej súvislosti aj vlastníckych vzťahov ako aj legitimitu nakladania so zákonne získaným majetkom.
V aktuálnej atmosfére redefinovania spoločenskej hodnoty komplexu budov Domu odborov zo strany Docomomo, je potrebné otvorene a jednoznačne deklarovať – kto bude niesť hmotnú zodpovednosť za dôsledky iniciatívy Docomomo?
Spoločnosť Immocap je naďalej pripravená diskutovať o budúcnosti Trnavského mýta a priľahlej zóny s predstaviteľmi štátu, hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, mestskej časti Nové Mesto, architektonickou a kultúrnou obcou, ako aj dotknutou verejnosťou – v mene čo najlepšieho využitia lokality a jej potenciálu.
