Konská železnica, záhradný palác, kúpele, či bývalá “Miletička”. To všetko sú epizódy príbehu Trnavského mýta, ktorý sa postupne formuje od skorého 19. storočia. Prečítajte si, ako sa z dopravného uzla za prešporskými hranicami stala strategická vstupná brána do historickej Bratislavy, ktorá je zároveň čoraz silnejším samostatným centrom života v hlavnom meste.
Zabudnuté a opustené
Návštevníci aj obyvatelia Trnavského mýta ho dnes zriedka opisujú ako živé miesto. Vzduch je poznačený premávkou a nedostatkom zelene a dlhý čas mu sekundoval hustý vizuálny smog zo všadeprítomných reklám a billboardov. Prečo sa to stalo? Útlm života veľkej križovatky prebiehal od prelomu tisícročí popri úpadku jej dvoch kľúčových hráčov – Novej tržnice a Istropolisu. Tržnici odlákali zákazníkov prvé moderné nákupné centrá, ktorým nedokázala so svojimi pôvodnými priestormi konkurovať.
Podobný osud mal aj Dom odborov – Istropolis. Väčšina vnútorných prevádzok sa vyprázdnila s posledným dátumom premietania kina vo Veľkej sále – 31.8.2004. Budova totiž bola navrhnutá najmä na reprezentatívne stranícke zjazdy a kongresy, nie pre menších komerčných nájomcov, pre ktorých boli prevádzkové náklady privysoké. Ešte niekoľko rokov potom jeho priestory príležitostne vítali návštevníkov na kultúrne akcie či kongresy, pred budovou ste ale mohli stretnúť častejšie mestskú mládež, ktorá miestnu dlažbu používala ako odrazovú plochu improvizovaného skateparku. Aj mladých však postupne chátrajúci a zanedbaný priestor odradil a tep Istropolisu sa nadobro zastavil.
Život sa z priestorov pred Istropolisom vytratil už pred niekoľkými rokmi.
Priestor pred budovou, rok 1999. (Zdroj: TASR)
Vyššie opísaný obraz je skúsenosťou najmä mladej a strednej generácie, ktorá si skrz jeho dnešný vzhľad často celý potenciál Trnavského mýta nevie ani predstaviť. Stačí pritom nahliadnuť do histórie a vnímanie tejto lokality okamžite nadobudne úplne iný rozmer.
Pri zrode bol obchod
Prvé organizované trhy sa na území Bratislavy datujú už od 13. storočia. Pôvodne sa koncentrovali v dnešnom historickom centre, kadiaľ viedla už od obdobia praveku frekventovaná obchodná cesta. Kvôli výstavbe a rozvoju železníc sa neskôr trh začal sťahovať smerom na východ mesta, na územie dnešného Trnavského mýta, kde zakotvil začiatkom 19. storočia pod názvom Centrálne trhovisko. V tých dobách sa tu obchodovalo najmä s hovädzím mäsom a tak trh získal ľudový názov “dobytčák”.
“Dobytčák” na Trnavskom mýte v roku 1885, vpravo Berchtoldov palác.
Zdroj: fb/Bratislava na starých fotografiách
V prvej polovici 19. storočia ovplyvnila vzhľad, funkciu aj spoločenský status Trnavského mýta naplno prebiehajúca priemyselná revolúcia, ktorá priniesla mestu vznik železnice. Úplne prvá železničná trať na území vtedajšej habsburskej monarchie vznikla na západ od Českých Budějovíc a pokračovala smerom do rakúskeho mesta Linz. Miesto parnej lokomotívy ťahali vlak v tej dobe kone.
Po vzore prvých vlakov ťahaných parnou lokomotívou na trati Manchester a Liverpool, prišla ale túžba priniesť železnicu aj do Uhorska. Konkrétne sa jej chopila v roku 1836 skupina podnikateľov z rád tunajšej šľachty, ktorá si zaumienila, že od roku 1840 vypravia prvé vlaky z bratislavského Trnavského mýta do Trnavy a naspäť. A to sa podarilo. Na parné lokomotívy si ale Prešporčania počkali až do roku 1848. Dovtedy ťahali miestny hospodársky rast konské železničné záprahy.
Budova Prvej konskej železnice na dnešnej križovatke ulíc Krížnej a Legionárskej, postavená v rokoch 1836 – 1840.
Zdroj: fb/ Stará Bratislava na fotografiách a obrazoch
Konská železnica, 19. storočie.
Zdroj: fb/ Stará Bratislava na fotografiách a obrazoch
Približne v tom istom čase ako železnica z Bratislavy do Trnavy, vznikol kúsok od nej, na pozemkoch bývalých polí aj park grófa Berchtolda, ktorý sa na svojom pozemku pýšil ikonickým sídlom. Palác grófa Berchtolda bol neskoroempírovým záhradným palácom s parkom, ktorý stál od roku 1832 až do výstavby bývalého Domu odborov – Istropolisu v priestore dnešnej Škultétyho ulice a Trnavského mýta. Pôvodne slúžil ako nájomný dom, neskôr ako kláštor tešiteľov a od 50. rokov 20. storočia v ňom sídlila umelecká škola.
Berchtoldov palác bol postavený v roku 1831, zbúraný v roku 1981. (Zdroj: Wikimedia )
Osud Berchtoldovho paláca úzko súvisel práve so železnicou, ktorá postupne zlukratívňovala prepravu tovarov. Netrvalo dlho a na mieste Berchtoldovho parku otvorilo svoje brány Centrálne mestské trhovisko. Mäsový sortiment sa postupne rozrastal o stánky so zeleninou zo záhrad na juhu Slovenska, ku ktorým sa na jeseň pridávali aj vinári z Pezinka a Rače, zásobujúci trh hroznom, burčiakom a vínom.
Na Centrálne trhovisko prichádzali pravidelne farmári, ponúkajúci potraviny
zo svojich záhrad v okolí Bratislavy. Rok 1963. (Zdroj: TASR, kolorované)
Prvé veľkomestské ambície
Úvodný impulz v prospech rozvoja a zmien pre Trnavské mýto prišiel v medzivojnovom období, po vzniku Československej republiky, ktoré sprevádzali nové vízie rozvoja Bratislavy. Tie rátali s expanziou mestského centra východným smerom. Časť vízií rátala s posunom Hlavnej železničnej stanice, pričom na ňu mal nadviazať veľkorysý bulvár s veľkomestskou zástavbou. Hoci sa koncepcia bulváru v praxi nerealizovala, časť zástavby z pôvodného plánu napokon vznikla. Príkladom je nájomný dom na nároží Trnavskej a Vajnorskej z roku 1924 od architekta Vojtěcha Šebora.
Nájomný dom na nároží Trnavskej a Vajnorskej z roku 1924.
Zdroj: fb/Bratislava na starých fotografiách
Električková zastávka pri Centrálnom trhovisku v druhej polovici 60. rokov.
(Zdroj: fb/Bratislava na starých fotografiách)
Zo západnej strany Trnavského mýta vznikla v medzivojnovom období aj kompaktná zástavba v okolí Šancovej ulice, vrátane obytných domov Unitas od Fridricha Weinwurma a Ignáca Vécseia lemujúcich cestu na Račianske mýto.
Prípravy na metro
Ďalšia intenzívna premena nastala v 80-tych rokoch. V roku 1976 jednotlivé strany Trnavského mýta, vtedajšieho Námestia Františka Zupku, kde už existovala veľká dopravná križovatka, prepojil podchod pre peších, slúžiaci ľuďom dodnes. Jeho veľkorysý rozsah súvisel s plánovanou výstavbou metra.
Zmena sa však nezastavila pod zemou. Mesto potrebovalo nájsť vhodný areál pre výstavbu veľkolepých reprezentatívnych straníckych priestorov. Berchtoldov palác bol zbúraný a nahradila ho plánovaná novostavba, neskôr známa ako Dom odborov, ktorý projektovala už od roku 1956 trojica architektov – Ferdinand Konček, Iľja Skoček a Ľubomír Titl.
Výšková budova Domu odborov, rok 1972. (Zdroj: TASR)
Výstavba Istropolisu prebiehala v niekoľkých etapách, od roku 1968 do roku 1979, kedy vznikla výšková budova ROH pri Škultétyho ulici (Organizačná budova odborov), Dom techniky, Dom detí a mládeže. V máji 1977 sa začalo so stavbou hlavnej časti budovy na Trnavskom mýte, teda druhej etapy, ktorá mala riešiť kultúrne centrum s rokovacou a kultúrno-spoločenskou sálou. Istropolis otvorili vo februári 1981.
Centrálne trhovisko medzitým v čase zahájenia výstavby hlavnej budovy presťahovali na Miletičovu ulicu. Nákupné potreby miestnych mala od roku 1983 uspokojiť budova Novej Tržnice od architekta Ivana Matušíka, dodnes známa svojimi výraznými červenými vzduchotechnickými potrubiami.
Budova Novej tržnice, rok 2010 (Zdroj Mark Ahsmann/Wikimedia)
Kúpele Centrál, rok 2005 (Zdroj: Wikimedia)
V roku 1988 otvorili aj Kúpele Centrál. Tie však Bratislavčanom slúžili kratšie, ako trvala výstavba, ktorá sa pretiahla z plánovaných štyroch až na takmer pätnásť rokov. Olympijský plavecký bazén mal nekončiace technické problémy: bol kratší ako predpísaných 50 metrov a pretekal. Necelých päť rokov od otvorenia preto mesto kúpele zatvorilo.
Mesto sa vyvíja ďalej
Každé zo zlomových období, počas ktorých Trnavské mýto menilo tvár, malo svoje špecifiká. Jedným z tých posledných bolo, že kritériá ako výška prevádzkových nákladov, praktickosť priestoru či energetická udržateľnosť ustupovali pri projektoch typu Dom odborov do úzadia. Dnes je ale situácia iná. Mesto sa čoraz viac zaľudňuje obyvateľmi, ako aj pracujúcimi, ktorí do lokality dochádzajú. Mení svoje potreby a nároky, tak, ako sa to deje vo všetkých moderných európskych mestách.
Slávnostná jazda mimoriadného parného vlaku na bývalej konskej železnici v smere Bratislava – Sereď
pri príležitosti 150. výročia štartu jej prevádzky, rok 1996. Vlaky sa do nej majú opäť vrátiť po výstavbe
železničnej stanice Filiálka. (Zdroj: TASR)
Trnavské mýto v posledných rokoch zastalo na mŕtvom bode. Kým zvyšok mesta rastie, kúsok od centra sa nachádza prázdny priestor, ktorý ľuďom neslúži. To však neznamená, že Trnavské mýto nemá potenciál všetko dobehnúť. Budúcnosť rozvoja územia naberá kontúry už dnes: formujú ju zámery, ako je napríklad plán výstavby železničnej stanice Filiálka, ktorá by v budúcnosti mala byť kľúčovou stanicou prímestskej vlakovej dopravy a vďaka opätovnému posilneniu železníc do lokality priviesť ďalšie desaťťisíce ľudí. To ešte viac zdôrazňuje potrebu vytvorenia kvalitného verejného priestoru, ktorá týchto ľudí motivuje prísť, zostať, aj sa vrátiť nabudúce.
Druhá šanca
Aby takéto výzvy mesto zvládlo, potrebuje sa rozvíjať. Podobne, ako v minulosti s príchodom prvej železnice, centrálneho trhoviska či spoločensko-funkčných kultúrnych priestorov. Zmeny, navracajúce priestoru živý ruch, ktorý si pamätáme z minulosti, sa pritom už dejú: prvou lastovičkou bol areál schátraných Kúpeľov Centrál. Ten sme v roku 2008 upratali, očistili a o štyri roky neskôr na ich mieste dostavali náš prvý projekt na Trnavskom mýte. Central priviedol naspäť pracujúcich do nových kancelárskych priestorov, turistom ponúkol panoramatický výhľad na mesto z hotela a miestnym vrátil dlho chýbajúce služby: po rokoch si mohli na jednom mieste nakúpiť, najesť sa aj zašportovať v plaveckom bazéne. Následne sa nám podarilo dohodnúť sa s mestom, ktoré nám prenajalo podchod. Ten sme na oplátku opravili a vynovili tak, aby sa v ňom ľudia cítili príjemne.
Pohľad na Central z výšky. (Zdroj: Immocap)
Podchod na Trnavskom mýte je po rekonštrukcii čistejší aj modernejší. (Zdroj: Immocap)
Na zmeny nadviazala iniciatíva Magistrátu v spolupráci s Metropolitným Inštitútom Bratislavy očistiť areál pred Novou tržnicou odstránením rušivých billboardov a “ozelenením” prostredia. Tento plán začiatkom mája podčiarklo vysadenie pätice veľkých platanov, ktoré v horúcich dňoch ľuďom poskytujú príjemný tieň.
Druhú šancu teraz dostáva aj Istropolis. Od roku 2017, kedy nám majiteľ komplexu, Jednotný majetkový fond zväzov odborových organizácií v SR, väčšiu časť Istropolisu (okrem Domu techniky) predal, pustili sme sa do hĺbkovej analýzy prostredia. Nechali sme si poradiť od expertov a v spolupráci s architektmi holandského KCAP a nemeckého Cityförster sme v lete 2020 predstavili víziu Nového Istropolisu, ktorý Trnavskému mýtu umožní stať sa samostatným centrom, kde ľudia budú môcť tráviť čas podľa svojich potrieb a záujmov: pracovať, oddychovať, stretávať sa a chodiť za kultúrou.
Vizualizácia námestia pred novým Istropolisom. (Zdroj: Immocap)
Nie je to však len o nás. Počúvame odborníkov, ľudí, ako aj zástupcov mesta, aby výsledok bol v súlade s ich odporúčaniami, s Územným plánom a bol šetrným k životnému prostrediu. Uvedomujeme si, že vrátiť život týmto miestam je náročné. Robíme ale všetko pre to, aby Trnavské mýto opäť dostalo pozornosť, o akú dlhé roky bojovalo, a ktorú si právom zaslúži.