HafenCity je novou, modernou mestskou štvrťou Hamburgu, ktorá sa rozprestiera na vyše 155 hektároch bývalého nákladného prístavu. Čo má spoločné s bratislavským Trnavským mýtom? Prekvapivo veľa: blízkosť k centru mesta, charakter strategickej dopravnej križovatky, ale aj históriu priestoru, ktorý dlhé roky čakal na vdýchnutie života a rozvinutie svojho potenciálu. HafenCity s Bratislavou spája aj vízia budúcnosti. Vzniklo totiž pod taktovkou architektov, ktorí rozvíjajú aj priestor v okolí Nového Istropolisu v Bratislave.

Hamburg je tretím najväčším prístavom Európy po Antverpách a Rotterdame. Centrum mesta však od brehu dlho oddeľovala priemyselná zóna, až do momentu, keď sa mesto rozhodlo pre nový plán - HafenCity.

Mesto v meste

Ked si zadáte do vyhľadávača slovo HafenCity, medzi prvými výsledkami sa vám zobrazia označenia ako “najvýznamnejšie oživenie vonkajšieho centra mesta v Nemecku”, či “najväčší projekt tohto druhu v Európe”. Samotný zámer zmeniť HafenCity bol zahájený už na konci 90. rokov. Dôvody boli dva: zástupcovia mesta chceli využiť príležitosť dostať sa po revolúcii z okraja západného sveta do stredu Európy, plus do hry vstúpili meniace sa potreby nákladných prístavov, ktoré sa museli prispôsobovať využívaniu kontajnerov. Prestavba štvrte následne odštartovala na prelome tisícročí a dnes sa rozprestiera na ploche viac ako 155 hektárov, pričom má ambíciu ďalej rásť. Dokopy má do roku 2025 ponúknuť byty pre 15-tisíc obyvateľov a pracovné miesta pre 45-tisíc ľudí. 

Nová štvrť HafenCity je označovaná za najvýznamnejšie oživenie vonkajšieho centra mesta v Nemecku. Zdroj: KCAP/Astoc (c)Elbe&Flut
Nová štvrť HafenCity je označovaná za najvýznamnejšie oživenie vonkajšieho centra mesta v Nemecku.
Zdroj: KCAP/Astoc (c)Elbe&Flut
Štvrť HafenCity obnovila spojenie medzi riekou Labe a centrom mesta a otvorila tým Hamburgu nový smer rastu: smerom k rieke a pozdĺž rieky.  Zdroj: KCAP/ASTOC (c)Elbe&Flut
Štvrť HafenCity obnovila spojenie medzi riekou Labe a centrom mesta a otvorila tým Hamburgu nový smer rastu: smerom k rieke a pozdĺž rieky. 
Zdroj: KCAP/ASTOC (c)Elbe&Flut

 

HafenCity bolo pôvodne naprojektované ako prístav, ktorý oddeľoval centrum mesta od nábrežia. Táto oblasť bola doslova oplotená. Prístav však postupne premiestnil svoje aktivity, čím sa priestor otvoril novým možnostiam,” hovorí o projekte Jeroen Dirckx, partner spoločnosti KCAP, ktorá sa na transformácii štvrte podieľa a pracuje aj na Novom Istropolise. Jeroen zdôrazňuje, že hlavným cieľom plánu HafenCity navrhnutého spoločnosťami KCAP a ASTOC bolo rozšíriť centrum mesta tak, aby sa rozprestieralo až po nábrežie a sprístupnilo obyvateľom a návštevníkom verejné priestory pri vode. 

Rozvoj štvrte pokračuje

Dnes, dve dekády od odštartovania projektu, je HafenCity živou, rušnou štvrťou s vlastnou univerzitou a dopravnou infraštruktúrou, vďaka ktorej získalo v roku 2014 ocenenie GOLD Transit Oriented Design. 

Popis: Dnes, dve dekády od odštartovania projektu, je HafenCity živou, rušnou štvrťou s vlastnou univerzitou a dopravnou infraštruktúrou.  Zdroj: KCAP/ASTOC (c)Elbe&Flut
Popis: Dnes, dve dekády od odštartovania projektu, je HafenCity živou, rušnou štvrťou s vlastnou univerzitou a dopravnou infraštruktúrou. 
Zdroj: KCAP/ASTOC (c)Elbe&Flut
Priestor pri rieke pôvodne patril prístavu a verejnosti bol neprístupný. Dnes ho tvorí zóna pre ľudí, kde môžu tráviť voľný čas.  Zdroj: KCAP/ASTOC (c)Elbe&Flut
Priestor pri rieke pôvodne patril prístavu a verejnosti bol neprístupný. Dnes ho tvorí zóna pre ľudí, kde môžu tráviť voľný čas. 
Zdroj: KCAP/ASTOC (c)Elbe&Flut

Nový Istropolis je svojou veľkosťou výrazne menší ako development štvrte HafenCity, no určite medzi nimi viem nájsť viacero podobností. Hamburg, podobne ako Bratislava, je mesto, ktoré prosperuje a priťahuje tým neustále nových obyvateľov i firmy. Preto potreboval plán, ako viesť tento rast udržateľným spôsobom, vďaka ktorému bude mesto a život v ňom lepšie. Od začiatku bolo naším cieľom vytvoriť v HafenCity, tak, ako plánujeme pri Trnavskom mýte, mix mestského developmentu s moderným kultúrno-kongresovým centrom, bývaním, kanceláriami, verejnou vybavenosťou, maloobchodom a voľnočasovými aktivitami, aby z neho bolo nové pulzujúce miesto,” pokračuje Dirckx. 

Areál Nového Istropolisu je rozlohou omnoho menší projekt, ako HafenCity, jedno však majú spoločné - multifunkčný priestor zameraný na ľudí. Zdroj: Immocap
Areál Nového Istropolisu je rozlohou omnoho menší projekt, ako HafenCity, jedno však majú spoločné - multifunkčný priestor zameraný na ľudí.
Zdroj: Immocap
HafenCity ponúka priestory pre prácu, bývanie aj voľný čas.  Zdroj: KCAP/ASTOC (c)Elbe&Flut
HafenCity ponúka priestory pre prácu, bývanie aj voľný čas. 
Zdroj: KCAP/ASTOC (c)Elbe&Flut

Ďalšiu podobnosť medzi mestami možno nájsť aj v kultúrno-spoločenskom objekte, kľúčovom ako pre Nový Istropolis, tak pre HafenCity. Ikonická budova je totiž umiestnená v centre diania a nie na periférii, takže svojimi aktivitami celú štvrť oživuje. Práve koncertná sieň Elbfilharmony od švajčiarskych architektov Herzoga & De Meurona, ktorú nemecký Der Spiegel označil za konkurenta známej Opera House v Sydney, do lokality pritiahla najväčšie množstvo návštevníkov.  

Dominantou štvrte sa stala budova Elbfilharmony od švajčiarskych architektov Herzoga & De Meurona. Zdroj: Wikimedia Commons
Dominantou štvrte sa stala budova Elbfilharmony od švajčiarskych architektov Herzoga & De Meurona.
Zdroj: Wikimedia Commons

Podobné ambície má aj Trnavské mýto. Priestor, v ktorom dnes nájdete len ošarpané pozostatky pôvodnej monofunkčnej uzavretej budovy Domu odborov, oživí architektúra 21.storočia, navrhnutá tak, aby ju mohli využívať všetci. Nová štvrť tak nielen obohatí mapu Bratislavy o nový orientačný bod, no zároveň nadviaže na pôvodnú tradíciu Trnavského mýta ako spoločenskej križovatky tým, že vytvorí podmienky pre realizáciu rôznorodých funkcií, ktoré vnesú život do lokality počas celého dňa, rovnako, ako sa to už niekoľko rokov deje v HafenCity.

Spokojný človek, spokojné mesto
Peter Gero, pôvodom Bratislavčan, ktorý je svoj celý profesionálny život spätý s mestom Hamburg, kde zároveň 12 rokov pôsobil na poste hlavného architekta, zodpovedného za stavebný rozvoj mesta. Stál aj pri zrode HafenCity a v tejto súvislosti tvrdí, že inšpirácia inými mestami pri projektovaní vie byť prínosnou, pokiaľ sa realizuje správne. “Pracujete s krajinou či mestom, ktoré má svoju históriu, kvalitu, dynamiku. Mesto má svoju identitu, topografiu, svojich obyvateľov, ktorí tam žijú. Môžete sa pozrieť aj na iné mestá, ktoré by mohli byť pre rozvoj príkladom – samozrejme, treba sa dať inšpirovať rozumne a prebrať len tie veci, ktoré miestu v danej situácii prospejú,” vysvetľuje Gero.

Centrum Hamburgu je vďaka novej štvrti aktívne prepojené s riekou.  Zdroj: KCAP/ASTOC (c)Fotofrizz
Centrum Hamburgu je vďaka novej štvrti aktívne prepojené s riekou. 
Zdroj: KCAP/ASTOC (c)Fotofrizz
HafenCity sa dnes rozprestiera na ploche 155 hektárov a má ambície rásť ďalej.  Zdroj: KCAP/ASTOC (c)Fotofrizz
HafenCity sa dnes rozprestiera na ploche 155 hektárov a má ambície rásť ďalej. 
Zdroj: KCAP/ASTOC (c)Fotofrizz

 

Úspech hudobnej sály takýchto veľkolepých rozmerov priniesol HafenCity aj nové výzvy. “Kritika prišla po tom, ako sa štvrť stala možno až príliš úspešnou, prilákala centrály veľkých spoločností, návštevníkov kultúrnych podujatí a turistov, čo spôsobilo, že v lokalite výrazne zdraželi nehnuteľnosti. O vysokej cene a dlhom procese stavby sa hovorilo aj v prípade samotnej Elbfilharmony,” pripúšťa Dirckx. Zároveň však dodáva, že mesto je na to, že má takýto výnimočný priestor svetovej úrovne naďalej hrdé a pružne reaguje aj na nové okolnosti. “Preto je dnes najviac pozornosti venovanej tomu, aby prioritou ďalšieho rozvoja HafenCity bola výstavba dostatočných kapacít lacnejšieho, dostupného bývania,” dodáva architekt.  

Podľa Gera je prirodzené, že aj vízie na vzdialenejšie obdobie treba vzhľadom na rýchle zmeny vo vývoji spoločnosti priebežne upravovať. “Obyvateľ mesta potrebuje vidieť smer, kam sa snažíme dopracovať – a po čase chce skontrolovať, či sa to naozaj týmto smerom uberalo a či bolo dodržané slovo. Keď je však spokojný obyvateľ, profituje celé mesto,” uzatvára.

Aj architekt a urbanista Igora Marko, ktorý v Londýne vedie ateliér miestotvorby a mestotvorby Marko&Placemakers, si myslí, že Trnavské mýto má už v súčasnosti všetky predpoklady k tomu, aby bolo zásadným bodom v rámci celej metropoly a jedným z jej centier. 

Je významným verejným priestorom obklopeným veľkou koncentráciou navštevovaných a využívaných inštitúcií a kombinuje mnoho mestotvorných funkcií. V dotyku s územím sa nachádza veľké množstvo bytov, kancelárske komplexy, nákupné centrá a obchodné prevádzky, kultúrne a zdravotnícke zariadenia. Miera koncentrácie všetkých funkcií je na bratislavské pomery výnimočná. V súčasnosti je však atraktivita priestoru výrazne potlačená,” hovorí Marko. 

Predpoklady treba preto podľa neho nanovo vyhodnotiť a kreatívne využiť k tomu, aby sa radikálne zvýšila hodnota a atraktivita prostredia. “Z Trnavského mýta sa môže stať nielen prestupné miesto, ale aj destinácia, ktorá bude priťahovať možných obyvateľov, firmy, nakupujúcich, relaxujúcich či športujúcich, a naplní lokalitu aktívnym životom,” uzatvára.