Okolie Nového Istropolisu sa zmení na priestor, kde chcete zostať a stráviť tam voľný alebo pracovný čas. Zóna bez áut, ktorú urbanisti navrhli, vynikne najmä vďaka jednoduchej dostupnosti viacerými druhmi verejnej dopravy. „Chceme zvýšiť kvalitu verejnej dopravy, ale aj verejného priestoru. Trnavské mýto nebude už len prestupná stanica, ale miesto, kde chcete príjemne tráviť čas,” približujú urbanisti Jeroen Dirckx z holandského štúdia KCAP a Martin Sobota z medzinárodného štúdia CITYFÖRSTER, ktorí stoja za návrhom projektu Nový Istropolis. Prečítajte si, aké zmeny čakajú okolie Nového Istropolisu a prečo je pohodlnejšie cestovať po meste na bicykli, ako autom.
Máte bohaté skúsenosti zo zahraničia, Nový Istropolis však bude vaša slovenská premiéra. Na čo sa pri práci na ňom najviac tešíte a čo bude pre vás najväčšou výzvou?
Jeroen Dirckx:
Najpríjemnejším prvkom je príležitosť pozdvihnúť momentálne smutné a schátrané miesto a vytvoriť novú kultúrnu destináciu, ktorá bude viac, ako len klasický izolovaný priestor na podujatia. Chceme, aby sa Nový Istropolis stal súčasťou živej štvrte, kam môžu ľudia chodiť a tráviť v nej čas. Miesto, ktoré, dúfajme, bude hostiť podujatia, jedinečné jednak pre Bratislavu a jej obyvateľov, ale aj návštevníkov odinakiaľ.
Martin Sobota:
Je veľmi zaujímavé aj to, že novú štvrť umiestňujeme do centra všetkých typov verejnej dopravy. Vďaka plánovanej stanici Filiálka môže projekt ťažiť z dopravných tokov, ktoré týmto miestom prechádzajú, a zvyšovať ich kvalitu. Takže už nebude len miestom, na ktorom prestupujete z autobusu na električku a pokračujete do inej časti mesta, ako je tomu dnes. Nové Trnavské mýto vidíme ako miesto, kam prídete a zostanete, kde chcete príjemne tráviť čas. Realizácia takéhoto plánu je ale zároveň náročná v mnohých ohľadoch. Je tu obrovský podchod, no priestoru stále dominujú veľmi intenzívne dopravné tepny, pritom sú tu k dispozícii tri alebo štyri spôsoby dopravy, ktorá je iná ako automobilová. Preto hľadáme spôsob, ako motivovať verejnosť a presvedčiť ľudí, aby nechali autá doma a namiesto toho si požičali bicykel alebo sa prešli pešo. Chceme zmeniť systém mobility.
Priestoru Trnavského mýta dnes intenzívne dominujú dopravné tepny. Napriek rôznym typom verejnej dopravy však prevláda automobilová.
Zdroj: Immocap
Architekti Nového Istropolisu chcú motivovať ľudí, aby si požičali bicykel alebo sa prešli pešo. Súčasťou projektu je totiž ambícia zmeniť systém miestnej mobility.
Zdroj: Immocap
Jeroen:
Náš zámer zapadá do rozsiahlejšej transformácie celej tejto oblasti, ktorá sa začala rekonštrukciou podchodu a vybudovaním obchodného domu Centrál, ktorý priniesol modernú občiansku vybavenosť, ako napríklad športovisko s bazénom. Boli to prvé kroky na ceste k transformácii nového projektu Istropolis. V tejto lokalite treba ešte veľa vylepšiť a naším projektom chceme prispieť k tomu, aby sa tieto zmeny urýchlili.
Keď už hovoríme o tom, aby sa oblasť stala živšou, modernejšou a lákavejšou pre ľudí, vedeli by ste definovať, čo si vyžaduje vytvorenie takéhoto priestoru?
Jeroen:
Začína to fungujúcimi vzťahmi medzi budovami, ktoré v nej stoja, a verejným priestorom. V tomto projekte sme veľmi opatrne pracovali na vhodnej konfigurácii výstavby tak, aby všade boli prirodzené pešie trasy. Bezpečné chodníky a cyklotrasy medzi podchodom, stanicou a okolím totiž aktivujú lokalitu a vnesú do priestoru dobrú dostupnosť. Našou ambíciou je, aby boli exteriéry upravené a udržiavané. Chceme sem priniesť zeleň a vytvoriť pred Istropolisom priestor pre podujatia, kde budú ľudia tráviť čas.
Veľkú pozornosť sme preto venovali aj umiestneniu a fasádam koncertného a konferenčného centra, ktoré bude otvorené okoliu. Transparentnosť miesta smerom dovnútra i zvonka je kľúčová. Reagujeme tak aj na súčasnú budovu, ktorá sa otvára sa iba jedným smerom, keďže pôvodnému zámeru otočiť ju smerom do križovatky stála v ceste tržnica. My tú myšlienku chceme vrátiť. Samozrejme, plánujeme tiež funkčné využitie prízemia budovy. Budú tu kaviarne a reštaurácie, ktoré sa otvoria smerom na námestie, ktoré nepochybne oživia.
Pôvodná myšlienka bola umiestniť kultúrny stánok na križovatku troch veľkých ciest a železnice, budova však napokon zostala otočená len do jednej strany. Vďaka novej dispozícii pribudne zeleň a budova sa otvorí pre peších z viacerých strán.
Zdroj: Immocap
Transparentnosť miesta smerom dovnútra i zvonka je v Novom Istropolise kľúčová. Prízemie budovy bude funkčne využité, budú tu kaviarne a reštaurácie, ktoré sa otvoria smerom na námestie.
Zdroj: Immocap
Martin:
Diskutovali sme už o mnohých možnostiach, ale z nášho pohľadu je v prvom rade potrebné aktivovať prízemie a prilákať prevádzky, ktoré budú atraktívne ako pre návštevníka, tak aj pre prevádzkovateľa. To je veľmi dôležité. Na papieri môžete na roh budovy naprojektovať kaviareň, ale ak ju klienti nebudú navštevovať, neprežije. Pokiaľ ide o funkčnosť, tiež si myslím, že je veľmi dôležité nestavať miesto len na jeden účel, ale naopak, byť v plánoch otvorený a flexibilný. Kedysi sa to robilo inak, aj Dom odborov od začiatku výborne slúžil na jeden účel, no ťažko sa neskôr využíval na čokoľvek iné. Preto sa snažíme zmeniť optiku, prevrátiť ju naruby a vytvoriť v Novom Istropolise multifunkčný priestor, ktorý bude slúžiť mnohým účelom. Miesto, kde sa môže konať viacero veľkých podujatí (v prípade potreby aj súčasne) a ktoré bude neustále aktívne. Budova určená na organizáciu podujatí, v ktorej sa žiadne podujatia nekonajú, je veľmi smutným miestom, ktoré robí smutným aj celé jej okolie.
Vyžaduje projekt určité špecifiká, na ktoré ste zo svojich iných pôsobení zvyknutí neboli?
Jeroen:
Pre mňa je zakaždým najväčšou výzvou to, že mnoho miest je navrhnutých naruby, všetky technické priestory a logistika sú navrhnuté viditeľne, zvonka. My sa naopak snažíme do mesta zapadnúť a technické stránky fungovania verejných priestorov obmedziť na minimum. Preto väčšina fasád môže byť otvorená a vizuálne atraktívna. Len takto sa budova stane súčasťou mesta.
Martin:
Každý projekt je iný. V tomto prípade ale bolo napríklad zaujímavé, že sme si do tímu privolali vynikajúcich poradcov, ktorí nám pomáhajú vytvoriť priestor, kde sa môžu konať rozmanité udalosti, ako napríklad rockový koncert alebo konferencia, ktoré budú môcť prebiehať paralelne. To je náročná technická výzva. Z mestského hľadiska sa pri navrhovaní našou primárnou ambíciou stala čo najväčšia otvorenosť a príťažlivosť budovy.
Nový Istropolis bude multifunkčný priestor, slúžiaci mnohým účelom.
Veľa ľudí sa pýta na architektonické dedičstvo, má obavy, či sa zachová história dominantnej budovy Istropolisu. Ako s tým plánujete pracovať?
Jeroen:
Takáto debata je veľmi dôležitá. Pri projektovaní sme na to často mysleli, nemôžeme poprieť, že budova Istropolisu má svoju históriu a je neoddeliteľnou súčasťou Bratislavy. Chceme v rámci toho dať priestor novému návrhu, ktorý dôstojne zachová spomienky a hodnoty a zároveň bude postavený v súlade s novými technickými normami a nárokmi. Nový Istropolis pripomenie ten starý v prvom rade odkazom na jeho formu, teda nízku budovu doplnenú vysokou vežou a novou interpretáciou ikonických zvislých brán vchodu. Ďalším odkazom bude použitie kamenných materiálov, pôvodného mramoru, ako aj dizajnového vnútorného vybavenia. Takto budú prvky pôvodného miesta rozpoznateľné v novom. Viaceré umelecké diela, ktoré sa v Istropolise nachádzajú, sú skutočne jedinečné, preto sme ich starostlivo inventarizovali, aby sme ich mohli s citom premiestniť do novej budovy a do verejného priestoru. Opätovne použitá bude napríklad aj fontána a pôsobivé exteriérové lampy.
Martin:
Aj vitráž Milana Dobeša je podľa mňa úžasné dielo. Je zaujímavé vdýchnuť pôvodnému umeniu nový život a preniesť časť histórie na nové miesto. Taktiež strešné svetlo na hlavnom schodisku je jedným z charakteristických prvkov, ktoré nás veľmi inšpirovali. Aj architektonické riešenie vchodu je veľmi silné. No na druhej strane, dnešná budova Domu odborov je orientovaná len na jeden smer, čo nie je v súlade s pôvodným zámerom stavby. Pôvodná myšlienka bola umiestniť kultúrny stánok na križovatku troch veľkých ciest a železnice. Museli však kompletne zmeniť dispozíciu – na mieste parku v okolí Berchtoldovho paláca vyrástlo rušné centrálne trhovisko, takže pôvodnú koncepciu museli architekti otočiť. Dnes je stavba kvôli tomu izolovaná od okolia. My však plánujeme novú budovu opätovne orientovať na všetky štyri svetové strany, čo prinesie viac života, viac priestoru pre prevádzky a podujatia, viac príležitostí pre chodcov. Integruje to budovu do novej štvrte a aktívne ju prepojí s Trnavským mýtom.
Dizajnové prvky Domu odborov slúžili ako inšpirácia pri projektovaní novej budovy. Viaceré jeho časti sa navyše zachovajú a budú znovu použité.
Zdroj: Immocap
Prvky pôvodného miesta budú rozpoznateľné aj v novej budove.
Zdroj: Immocap
Čo považujete za najväčšie lákadlo pre ľudí, ktorí budú chcieť navštíviť Nový Istropolis?
Martin:
Dúfame, že to bude program. To je jeden z hlavných cieľov: aktívne slúžiť mestu. Môže to byť skvelé miesto na organizovanie väčších konferencií a koncertov, keďže v súčasnosti v Bratislave takéto moderné miesto chýba a ľudia sa tak musia presúvať do Viedne alebo Budapešti. My chceme, aby to bolo naopak, aby ľudia z týchto miest prišli za podujatiami sem.
Jeroen:
Sme radi, že prinášame miesto, ktoré nie je klasickým blackboxom, sterilným kvádrom bez identity. Rozhodli sme sa pre konkrétnu formu „okrúhleho“, oválneho tvaru priestoru, ktorý je možné rozdeliť na dva polkruhy. To prinesie návštevníkom aj zaujímavý vizuálny zážitok.
Martin:
Môžete to nazvať priam až kultúrnou arénou, kde sa ľudia budú cítiť veľmi blízko k dianiu či predstaveniu.
Nová koncertná sála Istropolisu bude stredoeurópskym unikátom, špecifická oválna sála prinesie návštevníkom akustický aj zaujímavý vizuálny zážitok.
Zdroj: Immocap
Inšpiráciou pre Nový Istropolis bolo aj Národné divadlo v Londýne. V budove je kníhkupectvo, kaviarne či reštaurácie, ktoré sú včlenené do vstupnej haly divadla a ľudia ich navštevujú aj vtedy, keď nejdú na predstavenie.
Zdroj: Wikimedia Commons
Prezradili by ste nám niečo aj o ďalších častiach Nového Istropolisu, čo tam ešte bude okrem eventovej sály?
Martin:
Inšpirovalo nás aj Národné divadlo v Londýne. V budove je kníhkupectvo, kaviarne či reštaurácie, ktoré sú včlenené do vstupnej haly divadla. Ľudia sa tam chodia pokochať priestorom aj bez toho, aby navštívili podujatie, pretože je tam príjemná, kultúrna atmosféra. Zároveň sme do areálu citlivo naprojektovali kombináciu kancelárií a bývania. Robí sa to preto, že kancelárie sú aktívnejšie počas rána či cez obedné prestávky. Naopak, obytné zóny sú aktívnejšie po pracovnej dobe, počas večera, cez víkendy. Tak vytvoríme prirodzene miesto, ktoré nie je príliš rušné, ale ostáva aktívne využívané 24 hodín denne a prináša tak výhody všetkým „užívateľom“.
Jeroen:
A aj keď sa nebudú konať žiadne akcie, v novej štvrti budú žiť a pracovať ľudia, budovy ostanú aktívne. Reštaurácie, kaviarne, obchody, hotel a služby budú lákať ľudí po celý deň a večer. Byty budú kvalitné, starostlivo a vkusne navrhnuté, budú mať pekný výhľad. Priestor sa otvorí od námestia, cez podniky, podujatia, až po kancelárie, následne nadviaže na obytné domy a hotel, ktoré aktivujú susedné námestie. Obyvatelia tam nájdu zelené nádvorie, kde sa budú môcť hrať deti. Myslíme aj na rodiny, bude to v tomto smere funkčný a príjemný priestor.
Dôležitou súčasťou nového Trnavského mýta bude aj obytná zóna plná zelene, prispôsobená životu rodín.
Zdroj: Immocap
Večer a cez víkendy život a ruch okolo Nového Istropolisu udržia bary, kaviarne a reštaurácie.
Zdroj: Immocap
Aký je aktuálny časový harmonogram, kedy očakávate, že ľudia budú môcť navštíviť nový Istropolis? Môžeme čakať, že pri takomto veľkom projekte bude na najbližších pár rokoch dominovať na Trnavskom mýte stavenisko?
Jeroen:
Aktuálna časová os je nateraz otvorenou otázkou. Investor sa s projektom uchádza vo výberovom konaní na najvhodnejšiu lokalitu pre vybudovanie Národného kultúrneho a kongresového centra, kde sme v prvej trojke kandidátov. Verdikt sa očakáva v najbližších týždňoch. V prípade, že neuspejeme, stále rátame s tým, že projekt bude pokračovať, bude si však vyžadovať určité prepracovanie. Každopádne sa snažíme, aby Nový Istropolis otvoril svoje brány v roku 2026.
Martin:
Je ešte potrebné vyriešiť niekoľko otázok týkajúcich sa všetkých povolení. No akonáhle ich dostaneme a všetko bude jasné, je v záujme všetkých, aby sme miesto začali aktivovať. Teda vytvoriť program v súčasnej budove Istropolisu a v okolí staveniska, a podobne. Chceme, aby sa všetky zmeny diali postupne.
Kto sú ľudia, ktorí nám pomôžu oživiť Trnavské mýto
Jeroen Dirckx
je partnerom spoločnosti KCAP Architects, projektantom a vedúcim koordinátorom komplexných urbanistických, architektonických a krajinných projektov. Magisterské aj postgraduálne štúdium mestského a strategického plánovania absolvoval na Katolíckej univerzite v Leuvene v roku 2004. Počas štúdia pracoval v ateliéroch AWG-b0b Van Reeth v Antverpách.
Jeroen pracuje na mnohých projektoch mestského rozvoja s mixom funkcií, plánuje nábrežia, dopravné uzly, či výstavby brownfieldov a zmenách územných plánov v celej Európe, Číne a Rusku. Popri práci urbanistu v KCAP je Jeroen hosťujúcim profesorom a častým členom poroty v programe Urban Design na University Colleges for Sciences and Arts v Bruseli a Gente.
Martin Sobota
je zakladajúcim partnerom spoločnosti CITYFÖRSTER a výkonným partnerom jej kancelárie v Rotterdame. Špecializuje sa na architektúru a mestský dizajn so sociálno-ekonomickým dopadom – v Holandsku, juhovýchodnej Európe a juhovýchodnej Ázii, ale aj na rozvíjajúce sa ekonomiky.
Vyučoval na Rotterdamskej akadémii architektúry a urbanizmu a TU Delft. Martin dnes prednáša na workshopoch a hosťuje na univerzitách po celom svete (napr. IaaC Barcelona, UDP v Čile). Od roku 2019 je členom poradného výboru Holandského fondu kreatívneho priemyslu.
