Spoločnosť Immocap, ktorá je prostredníctvom spoločnosti Trnavské Mýto, a.s. vlastníkom budovy Istropolis na Trnavskom mýte sa vyjadruje k obsahu petície Docomomo pod názvom ZACHRÁŇME ISTROPOLIS, ktorá bola zverejnená 7. apríla 2021 a pripomína chýbajúce kľúčové fakty a skutočnosti.

Spoločnosť Immocap dlhodobo deklaruje ochotu a pripravenosť diskutovať o budúcnosti Istropolisu a priľahlej zóny s predstaviteľmi štátu, verejnej moci, či architektonickou a kultúrnou obcou. So zástupcami Docomomo prebehli viaceré stretnutia ešte v roku 2020, na ktorých sme navrhli spoluprácu a súčinnosť v akýchkoľvek otázkach týkajúcich sa projektu Nový Istropolis.

Namiesto korektnej diskusie nanucuje Docomomo cez spoločenský tlak svoju vôľu prostredníctvom petície. Ide o nekorektne vedenú petičnú aktivitu Docomomo, ktorej účelom je jednostranne ovplyvňovať verejnú mienku v diskusii o budúcnosti Istropolisu. V petícii nie sú uvedené kľúčové informácie, ktoré je potrebné v súvislosti s Istropolisom pomenovať.

Spoločnosť Immocap ako vlastník pozemkov na Trnavskom mýte a komplexu Domu odborov, ktorý v roku 2017 zakúpil, bol ako kľúčový účastník vynechaný z diskusie o budúcnosti Istropolisu ako svojho legálne nadobudnutého majetku.

Organizátori petície neposkytujú verejnosti komplexné informácie o problematike Istropolisu.

Petícia zamlčiava skutočnosť, že v čase predaja Istropolisu v roku 2017 nič nenasvedčovalo tomu, že by verejnosť a odborná obec jednoznačne vnímala a posudzovala Istropolis  ako „ikonickú budovu Bratislavy s nesmiernou architektonickou a spoločenskou hodnotou“ – tak, ako sa to v súčasnosti uvádza v petícii Docomomo.

Spoločnosť Immocap kupovala Istropolis v dobrej viere s cieľom realizovať projekt revitalizácie Trnavského mýta, v mene čo najlepšieho využitia lokality a jej potenciálu, vrátane vzniku kultúrneho a kongresového centra, ktoré je v súčasnej dobe potrebné realizovať na základe najmodernejších európskych trendov.

Cieľom spoločnosti Immocap ako investora bolo a je nielen zachovať kultúrno-spoločenskú infraštruktúru Istropolisu, ale túto zásadným spôsobom povýšiť a vylepšiť pri zachovaní a výraznom rozvinutí kultúrno spoločenských možností, ktoré Istropolis poskytoval.

Zamlčané postavenie vlastníka Istropolisu

Za manipulatívne voči verejnosti pokladáme, že v petícii bola vynechaná skutková podstata, že komplex budov bývalého Domu odborov patrí od roku 2017 do súkromného vlastníctva, z čoho vyplýva legitímne právo nakladať s majetkom.

Spoločnosť Immocap nadobudla pozemky na Trnavskom Mýte a budovy komplexu Domu odborov v roku 2017 v legitímnej súťaži organizovanej Jednotným majetkovým fondom, na ktorú dohliadala medzinárodná poradenská spoločnosť PWC Slovensko. Ani štát, ani mesto, ani Docomomo v tom čase neprejavili záujem o nadobudnutie Istropolisu ani o jeho rekonštrukciu v pôvodnej architektonickej podobe.

Istropolis nebol v čase predaja pamiatkovo chránený

Tvrdenie v petícii „Istropolis je v súčasnosti v procese posudzovania na vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku“ je zavádzajúce. Organizátori petície neinformujú verejnosť a predstaviteľov verejnej moci korektne, uvedená formulácia má vytvárať dojem o prebiehajúcom konaní. Správne konanie na Pamiatkovom úrade sa však nezačalo.

V zmysle pamiatkového zákona je od roku 2018 Pamiatkový úrad oprávnený začínať konanie o vyhlásení za národnú kultúrnu pamiatku výlučne z vlastného podnetu. Preto akékoľvek listy organizácie Docomomo nie sú podnetom, o ktorom by bol Pamiatkový úrad povinný rozhodovať. Podľa našej analýzy by však v prípade Domu odborov na konanie, po ktorom volá Docomomo, neboli dôvody:

• Pamiatková hodnota diela je vždy súhrnom významných hodnôt, okrem architektonickej hodnoty je potrebné posudzovať aj existenciu iných hodnôt.
• Historici architektúry (významní členovia Docomomo) v roku 2009 po záštitou Pamiatkového úradu identifikovali 31 diel modernej povojnovej architektúry, ktorých pamiatková ochrana má byť predmetom skúmania. Istropolis medzi nimi nefiguroval. Konanie ohľadom Domu odborov by zasiahlo do právnej istoty a legitímnych očakávaní jeho vlastníka.
• Od dokončenia Domu odborov neuplynul minimálny historický odstup 50 rokov, budova bola dokončená iba v roku 1982.
• Výstavbou Domu odborov bola zničená významná bratislavská pamiatka – palác grófa Berchtolda, ktorý nebol pamiatkovo zdokumentovaný.
• Budova nie je udržateľná a nespĺňa podmienku udržateľnosti pamiatkovej ochrany aj z dôvodu formy svojho vlastníctva (neporovnateľná situácia s budovami vo verejnom vlastníctve, ktoré sú využívané a využiteľné na svoj pôvodný účel ako je napr. bratislavské Krematórium, budova Slovenského rozhlasu alebo Most SNP).

Aktuálne prezentovanie architektonickej a historickej hodnoty Istropolisu a stav v roku 2017

Je potrebné zdôrazniť, že v čase predaja v roku 2017 nebol Istropolis v žiadnom relevantnom dokumente vedený ako objekt hodný ochrany v tom zmysle ako to aktuálne prezentuje petícia Docomomo. Komplex budov Domu odborov sa nenachádza v pamiatkovej zóne mesta Bratislava.

Ani štát, ani mesto, ani teoretici a historici architektúry, ani odborná obec, či občianski aktivisti, neiniciovali žiadne kroky smerujúce k zvráteniu deštrukcie stavu Domu odborov v čase, keď bol vo vlastníctve Jednotného majetkového fondu zväzov odborových organizácií SR (JMF). Za celé desiatky rokov neboli vykonané žiadne kroky v záujme ochrany pred dlhoročnou, verejne známou postupnou deštrukciou Domu odborov, ktorý je aktuálne vyhodnocovaný ako jedno z najvýznamnejších diel moderny. Istropolis bol objektom, o ktorý sa desiatky rokov nezaujímal ani štát, ani mesto, ani historici architektúry v zmysle vyhlasovania za národnú kultúrnu pamiatku.

Absurdným paradoxom zostáva, že zaradenie Domu odborov do zoznamu pamätihodností hlavného mesta v marci 2021 legitimizuje architektonickú aroganciu komunistického režimu – v dôsledku výstavby Domu odborov došlo k zbúraniu 150 ročného Berchtoldovho paláca. V zozname pamätihodností sa tak ocitli pôvodná pamiatka ako aj jeho likvidátor.

Pred nadobudnutím areálu Istropolis vykonala spoločnosť Immocap podrobný prieskum pamiatkovej ochrany Istropolisu a hodnotenia súboru budov zo strany pamiatkarov a historikov architektúry. Pred kúpou pozemkov a stavieb na Trnavskom Mýte bolo vykonané detailné preskúmanie všetkej dostupnej odbornej literatúry, týkajúcej sa komplexu pôvodného Domu odborov, známeho pod názvom Istropolis. (viď nižšie analýza)

Je možné konštatovať, že verejne dostupná odborná literatúra v r. 2017 – a to vrátane literatúry v čase ponuky na predaj – nevyhodnocovala význam stavby Domu odborov tak ako to v súčasnosti prezentuje petícia.

Búranie významných stavieb

Vo vzťahu k skutkovej podstate nie je korektné dávať do súvislosti s Istropolisom výpočet strát významných stavieb ako PKO, areál Cvernovky, areál Kablovky a pod.

Na rozdiel vyššie uvedených bola ponuka na predaj komplexu Domu odborov verejne  známa a dostupná. Predaj prebehol bez toho, aby bola vznesená námietka zo strany štátu alebo mesta, či verejnosti. Istropolis bol riadne nadobudnutý, rovnako bol známy aj zámer vlastníka v zmysle prestavby komplexu budov s prísľubom zachovania všetkých kultúrnych a spoločenských funkcií. Spoločnosť Immocap sa nad rámec svojich povinností vlastníka zaviazala pri akvizícii zachovať a zveľadiť kultúrno-spoločenskú funkciu, súčasne zaručila za prenos umeleckých artefaktov do projektu Nový Istropolis.

Medzi umelecké diela, ktoré plánuje Immocap zachovať aj v novom projekte, patrí vitráž M. Dobeša, fontána P. Mikšíka, exteriérové svietidlá J. Vachálka. Projekt Nový Istropolis citlivo pracuje s citáciou pôvodného stropného osvetlenia a ráta aj s recykláciou mramorového obkladu.

Dom ROH a komunistický režim

Petícia uvádza, že v prípade budovy Istropolisu ide o „ikonickú budovu Bratislavy s nesmiernou architektonickou a spoločenskou hodnotou„.

Petícia opomína, že Istorpolis (Dom odborov) bol postavený najmä ako Zjazdový palác Komunistickej strany Československa a Revolučného odborového hnutia (ROH), ktorý necitlivo narušil mestský urbanizmus, čo bolo pre verejné stavby totalitného štátu príznačné. Ťažiskový účel Domu odborov bolo uskutočňovanie slávnostných zjazdov Komunistickej strany Slovenska. Tomuto účelu je prispôsobený aj architektonický výraz a tvar budovy, jej priestorové a funkčné členenie.

Komunistické odbory, tzv. Revolučné odborové hnutie bola jednou z organizácií mašinérie totality, ktoré podporovali vládnucu komunistickú vrstvu v udržiavaní kontroly nad obyvateľstvom. Členstvo zamestnancov v ROH bolo prakticky povinné a automatické. Skutočnosti pôvodného účelu stavby petícia mladšej generácii zamlčiava. Pri serióznom deklarovaní spoločenskej hodnoty tejto stavby je potrebné reflektovať aj tieto historické fakty.

Dom odborov a ekonomické súvislosti

Petícia úplne ignoruje ekonomické aspekty prevádzkovania Istropolisu. Podobne ako predchádzajúci vlastník Jednotný majetkový fond odborových organizácií,  aj spoločnosť Immocap počas prevádzky Domu odborov sústavne dosahuje prevádzkovú stratu vo výške najmenej 250.000 EUR ročne. 

Súčasný komplex je možné prevádzkovať iba s finančnými stratami. Aktuálne usporiadanie komplexu neumožňuje ani v prípade jeho obnovy, zmysluplné využívanie tak, aby dosahoval prevádzkovú rentabilitu a generoval finančné prostriedky na navrátenie kapitálovej investície. Tento fakt preukázali aj výsledky medzinárodnej architektonickej súťaže ako aj nezáujem odkúpiť objekt zo strany hlavného mesta Bratislave alebo štátu pred rokom 2017. V súťaži sme poskytli súťažiacim architektom absolútnu voľnosť ohľadom zachovania alebo nezachovania objektu pri dodržaní kultúrno-spoločenskej funkcie. Napriek tomu ani jeden z renomovaných ateliérov nenavrhoval zachovanie existujúceho Domu odborov.

Negatívne environmentálne vplyvy

Je potrebné upozorniť, že na základe technického auditu a prieskumných sond sa v objekte nachádza 83 ton azbestu a iných škodlivých látok, ktorých odstránenie by bolo v prípade rekonštrukcie ekonomicky neúnosné. Bez vytvorenia ekonomicky zdravého modelu využitia územia nedôjde k odstráneniu environmentálnej záťaže z tohto územia mesta.

Zásah do vlastníckych práv

Petíciu Docomomo vnímame ako retroaktívny zásah do riadne nadobudnutých vlastníckych práv spoločnosti Immocap. V demokratickej spoločnosti, ktorá ctí práva  vlastníkov, nie je korektné dodatočne, retroaktívne, po štyroch rokoch od predaja nehnuteľnosti vyvolávať spoločenský tlak na prekvalifikovanie objektu na národnú kultúrnu pamiatku, ignorujúc pritom skutočnosť, že do doby kúpy komplexu budov Domu odborov súkromným vlastníkom ani štát, ani mesto, ani Docomomo nejavili nijaký záujem o jeho zveľadenie, kúpu alebo ochranu.

Zásah do práv duševného vlastníctva

Spoločnosť Immocap od väčšiny autorov projektu Istropolis odkúpila autorské práva k projektu a to vrátane práva na jeho odstránenie. Pamiatková ochrana by zasiahla nielen do  vlastníckych práv k budovám ale aj do práv duševného vlastníctva, ktorými spoločnosť Immocap disponuje.

Kto prevezme zodpovednosť za budúcnosť Istropolisu

Na základe prieskumu agentúry Ipsos z januára 2021, vnímajú Bratislavčania Trnavské mýto ako jednu z troch najdôležitejších oblastí v hlavnom meste vhodných na revitalizáciu. Navyše, až 79% z nich má záujem, aby Trnavské mýto bolo modernizované.

Realizácia projektu významu Nového Istropolisu má byť predovšetkým určovaná požiadavkami vyplývajúcimi zo zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, deklarovaného verejného záujmu zachovať a zveľadiť kultúrne funkcie budovy, ako aj ústavného princípu rešpektovania nedotknuteľnosti súkromného vlastníctva.

Kto bude niesť zodpovednosť za ujmu spôsobenú vlastníkovi, ktorý v dobrej viere nadobudol nehnuteľnosti a v súlade so zákonmi dlhodobo pripravuje projekt zásadnej obnovy verejného priestoru?

Ak má štát alebo mesto v aktuálnej atmosfére redefinovania spoločenskej hodnoty komplexu budov Domu odborov, záujem o zachovanie budovy Istropolisu v pôvodnej podobe, je potrebné otvorene a jednoznačne deklarovať: kto bude niesť hmotnú zodpovednosť za dôsledky iniciatívy Docomomo?

Má štát alebo mesto, alebo Docomomo záujem v nových podmienkach vyhodnocovania jeho spoločenskej hodnoty o nadobudnutie Istropolisu a rekonštrukciu jeho pôvodnej podoby? 

Napriek nekorektnej antikampani voči projektu Nový Istropolis, je skupina Immocap ochotná a pripravená diskutovať o budúcnosti Trnavského mýta a priľahlej zóny s predstaviteľmi štátu, hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, mestskej časti Nové Mesto, či architektonickou a kultúrnou obcou, ako aj dotknutou verejnosťou.

v mene Immocap, a.s.

Ing. Martin Šramko, predseda predstavenstva

IMMOCAP

Developerská spoločnosť IMMOCAP funguje na trhu viac ako 20 rokov a za ten čas sa jej podarilo zrealizovať viacero nosných projektov, ktoré prispeli aj k rozvoju hlavného mesta Bratislava. Medzi prvé developerské aktivity spoločnosti patrila výstavba troch biznis centier v administratívnej zóne na Prievozskej a Plynárenskej ulici v Bratislave – Bratislava Business Center BBC III, IV a V s celkovou plochou viac ako 60 000 m².

Kľúčové projekty sú spojené s revitalizáciou okolia Trnavského mýta. V rozmedzí siedmich rokov sa spoločnosti podarilo oživiť areál bývalých kúpeľov Centrál prvým „zeleným“ multifunkčným komplexom na Slovensku s ekologickým certifikátom LEED, za ktorý získali ocenenie Developer roka v prestížnej súťaži CIJ Awards Slovakia. Projekt CENTRAL priniesol nákupné centrum s rozlohou 39,000 m² prenajímateľnej plochy, kancelárske priestory o výmere 20,000 m² a hotel s 222 izbami pod značkou LINDNER. Ďalším projektom v území bola obnova zanedbaného podchodu Trnavské mýto, ktorý spoločnosť zrealizovala v partnerstve s Hlavným mestom SR Bratislava a je príkladom unikátnej a konštruktívnej spolupráce verejného a súkromného sektora.

V súčasnosti má IMMOCAP v portfóliu viacero komerčných developerských projektov s ambíciou priniesť na slovenský trh v horizonte najbližších 5-tich rokov, nové pracovné priestory v rozlohe 150 000 m². Projekt LAKESIDE PARK 2 je momentálne vo výstavbe a v roku 2022 ponúkne 15 000 m², dispozične aj energeticky efektívnych kancelárskych plôch. Nasledujúcim projektom je polyfunkčný objekt THE MILL, ktorý bude súčasťou vynoveného bulváru Mlynské Nivy, v lukratívnej zóne bratislavského Central Business Districtu. Jeho návrh vzišiel z medzinárodnej súťaže a prinesie komerčnú plochu vo veľkosti 25 000m².

Vlajkovou loďou Immocapu je projekt vitálnej štvrte NOVÝ ISTROPOLIS s víziou moderného kultúrno-kongresového centra, ktorý má vďaka vynikajúcej dopravnej dostupnosti a strategickej lokalite Trnavského mýta, šancu stať sa dôležitým novým centrom mesta.

Spoločnosť získala celý rad aj iných prestížnych ocenení udeľovaných odbornou verejnosťou doma i v zahraničí ako: Best overall development, Stavba roka, Visio 2020 (Cena magazínu Eurostav), Retail estate 2013 (Najlepší retail projekt & Najlepší projekt roka Europa Property).

Analýza hodnotenia Domu odborov v minulosti:

1. V jednom zo základných diel „Architektúra na Slovensku – stručné dejiny“ Dom odborov uvedený vôbec nie je (H. Moravčíková, 2005). V tejto publikácii si Istropolis nenašiel miesto nielen medzi ikonickými bratislavskými stavbami Slovenského rozhlasu či Mostu SNP, prípadne (z rozdielnych dôvodov) Pamätníku SNP v Banskej Bystrici alebo areálu / budove Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, ale ani len v kategórií „iných zaujímavých diel“. Je absurdné, že ich prof. Moravčíková práve s týmito dielami v súčasnosti porovnáva.
2. V monografii „Architektúra Slovenska v 20. storočí“ (Dulla – Moravčíková, 2002, Slovart)  je Dom odborov uvedený, avšak bez charakteristiky, že by malo ísť o významné architektonické dielo na rozdiel od popisu iných nepochybne významných diel.
3. Skutočnosť, že komplex Domu odborov nie je jednou z najvýznamnejších stavieb slovenskej moderny je ilustrovaná aj tým, že dokonca do roku 2018 nefiguroval v Národnom a Medzinárodnom registri vedenom pracovnou skupinou Docomomo (zápis do Národného registra sa uskutočnil rok po akvizícii Istropolisu a ešte v roku 2020 nebolo možné na stránke medzinárodného registra Docomomo Dom odborov nájsť).
4. Oboznámili sme sa aj so závermi konferencie spoluorganizovanej Pamiatkovým úradom SR v roku 2008, ktorej predmetom bola otázka pamiatkovej ochrany objektovej povojnovej architektúry. Dom odborov sa na tejto konferencii nespomínal.[1] 
5. Pamiatkový úrad vydal v roku 2009 zborník Monumentorum Tutela, Ochrana pamiatok 20. storočí v ktorom bol vydaný referát – Najohrozenejšie architektonické pamiatky – prof. Ing. Arch. Matúš Dulla, DrSc.  – v ňom predložil zoznam pamiatok od konca 50. rokov do konca 80. rokov. Tieto diela označuje ako „Hlavné architektonické diela“ a vyzýva na ich pamiatkovú ochranu, pričom uznáva, že jej stupeň, rozsah a parametre by mali byť predmetom diskusie. Dulla uvádza 31 diel, z ktorých iba malá časť ma do dnešné dňa pamiatkovú ochranu. Dom odborov vôbec nie je medzi týmito dielami spomenutý opäť na rozdiel od skutočne ikonických diel, ktoré sú pamiatkovo chránené.
6. Vo všetkých dielach, vrátane diel, na ktorých sa ako autorka podieľala Henrieta Moravčíková, sa Dom odborov hodnotí triezvo a bez prívlastkov a bez označenia ako najvýznamnejšia stavba (na rozdiel od iných skutočne ikonických stavieb ako sú Krematórium, alebo Budova rozhlasu, tzv. Obrátená pyramída).
7. Naše posudzovanie významu Domu odborov v komunite historikov architektúry by nebolo úplné ak by sme nezobrali do úvahy aj knihu Moderné a/alebo totalitné v architektúre 20. storočia na Slovensku, ktorej autorkou je práve Prof. Moravčíková. Vzhľadom na vyššie uvedené nie je prekvapením, že Dom odborov v tejto publikácii spomenutý nie je.[2]
8. V starších dielach ako sú Premeny súčasnej architektúry Slovenska, J. Krivošová a E. Lukáčová (1990) súčastníci výstavby Domu odborov triezvo hodnotia Dom odborov a uvádzajú, že dlhá doba výstavby a opakovane meniace sa zadanie zanechali na výsledku stopy a komplex hodnotia ako hmotovo roztrieštený s málom zelene.
9. Obdobne súčasníci dostavby Domu odborov v publikácii Slovenská architektúra 1976-1980  od autorov T. Zalčíka a M. Dullu (tiež člen združenia Docomomo) poukazujú na negatívne urbanistické hodnoty lokality vtedy rozvíjajúceho sa Trnavského mýta (býv. námestia Františka Zupku): „Aj napriek tomu, že sa do výstavby okolia námestia F. Zupku (kde okrem tržnice stojí Dom odborov a techniky a je tu prvý bratislavský podchod) investovali nemalé prostriedky, pôsobí tento priestor neuceleným, náhodným dojmom. Je škoda, že ešte stále je oveľa ľahšie realizovať také diela, ktoré svojou osamotenosťou a veľkým nárokom na okolité plochy narúšajú ucelenosť mestského priestoru, ako také, ktoré mesto sceľujú.“ (ZALČÍK, T. – DULLA, M.: Slovenská architektúra. Veda, Bratislava, vydavateľstvo SAV, 1982.)

Tvrdenie, že Istropolis je jednou z ikonických stavieb Bratislavy, bežne dostupná odborná literatúra do roku 2017 preukázateľne neobsahuje.

V rámci objektívneho hodnotenia by sme radi spomenuli aj dve publikácie, ktoré opakovane spomína Docomomo ako potvrdenie architektonických hodnôt komplexu:

• Eastmodern – Architecture and design of the 1960s and 1970s in Slovakia (Springer 2007): táto publikácia nie je na Slovensku bežne dostupná. Nikdy nebola na Slovensku vydaná. Ide o nízko nákladovú fotografickú publikáciu vydanú v Rakúsku. Publikácia o Slovensku mala byť prvou v rade Eastmodern publikácií o východnej Európe. Žiadne ďalšie publikácie pod touto značkou neboli vydané. V tejto publikácií sa nachádza 15 rôznych diel slovenskej architektonickej moderny. Prof. Moravčíková bola jedným zo spolupracovníkov pri príprave tejto publikácie.
• Považujeme za paradoxné, že pre dokazovanie deklarovania architektonického významu budovy Istropolisu pred rokom 2017 si predstavitelia teorie architektúry s bohatou publikačnou činnosťou na Slovensku  musia pomáhať odkazom na nízkonákladový zahraničný zdroj.
• Katalóg autorskej výstavy Konček Skoček Titl z roku 2016: je všeobecne známou informáciou, že výstavba Domu odborov prebiehala 25 rokov, čo je veľká časť tvorivého veku autora. Je preto pochopiteľné, že sa  budova Domu odborov nemala nachádzať práve v katalógu autorskej výstavy architektov Konček, Skoček a Titl, ktorí pri jej výstavbe strávili mnoho rokov svojho tvorivého života. Zahrnutie tejto budovy do katalógu z výstavy nijakým spôsobom nepopiera skutočnosť, že budova Domu odborov pred predajom v roku 2017 nebola posudzovaná zo strany odbornej verejnosti na Slovensku ako významné dielo slovenskej architektúry „s nesmiernou architektonickou hodnotou“ tak, ako sa to deje v súčasnosti.

[1]       Diskusia sa koncentrovala na 5 objektov: areál Vysokej škody poľnohospodárskej v Nitre, budovy Slovenského rozhlasu v Bratislave, Most SNP v Bratislave, športovú halu Pasienky v Bratislave a obchodný dom a hotel na Kamennom námestí v Bratislave.

[2]       Na druhej strane autorka správne pomenovala dôvody odmietania hodnôt modernej architektúry:

„Architektúra neskorého modernizmu druhej polovice 20. storočia, najmä jej monumentálne prejavy, na Slovensku ešte stále čelia negatívnym reakciám nielen laickej, ale aj odbornej verejnosti. Pamiatkari ich odmietajú zapisovať do Zoznamu národných kultúrnych pamiatok s odôvodnením, že „do historickej urbanistickej štruktúry … vniesli chaos svojou hmotou a architektonickým stvárnením. Intelektuáli, najmä tí pravicoví, ich považujú za „hnijúce a páchnuce ruiny“ totalitného režimu. Staršia generácia architektov, najmä predstavitelia architektonickej postmoderny kritizujú „stavby, kde ich pozadím bola totalitná ideológia vládnucej strany“ a konštatujú, že obdivovať ich môžu len „ľavičiarski revolucionári zo zahraničia a zlatá mládež“. Pamätníci z radov vtedy aktívnych architektov väčšinou obhajujú svoje diela, aj keď niektorí priznávajú, že „mnohé z nich máme dnes nadmerné“. Slovart, Bratislava, 2013