Výstavba veľkých projektov ako sú kancelárske budovy si vyžaduje roky práce. Kľúčová k tomu, aby plnila viac, ako len základné účely, je však aj pridaná hodnota, ktorú jej prinesú architekti. „Funkčná budova vzniká ako kompromis našej vízie ako architektov a toho, čo si želá klient, akú má konkrétnu predstavu a požiadavku,” hovorí v rozhovore architekt Rudolf Žákovský z ateliéru .team ABJ.
Ste architektom projektu Lakeside Park 02 spolu s Tomášom Jávorkom a Ľubomírom Bobekom. Ako ste sa k nemu dostali, čím Vás zaujal?
V prvom rade výbornou lokalitou, boli sme ako kancelária myslím tretí riešitelia, ktorí sa projektom zaoberali. Trvalo niekoľko rokov po ekonomickej kríze, kým ešte pôvodný developer TriGranit rozhodol, že pôvodný plán štyroch veží – teda zopakovať trikrát Lakeside 01 v podobnom usporiadaní, to znamená veže a podnož, ktorá ich spájala – sa zmení. Ten “chvostík”, ktorý môžete vidieť dodnes, je zvyškom pôvodného zámeru a my sa k nemu s LSP02 napájame, ale inak. Pre nás to bola výzva, ktorá nás oslovila.
Projekt Lakeside Park je zaujímavý najmä lukratívnou lokalitou v bratislavskom Novom Meste, v tesnej blízkosti železničnej stanice a MHD, ktorá zabezpečuje spojenie do mesta za pár minút.
Zdroj: Immocap
Pôvodný koncept uvažoval s ďalšími výškovými administratívnymi budovami. Návrh ABJ obsahuje kombináciu dvoch ďalších administratívnych a troch obytných budov.
Zdroj: Archív .teamABJ
Ako prebieha celý výrobný proces modernej budovy, od prvej myšlienky, až po kolaudáciu? Čo obnáša práca Vás ako architekta a koľko to celé trvá?
Dôležitý je dobrý návrh. Už nie sme v dobe hotových typológií či riešení, omnoho viac sa sústredíme na hľadanie stavby, ktorá je šitá na mieru, čo prináša práve ten návrh. To spravidla prebieha nasledovne: developer vyhlási súťaž, alebo na základe predchádzajúcich referencií osloví architekta a tým sa začne veľmi dlhý, často až roky trvajúci proces. Moment, keď vyhrá ten prvotný nápad, je začiatkom, od ktorého pokračuje cez investičný zámer, posudzovanie vplyvov na životné prostredie, dva stupne povoľovacej dokumentácie, tendrovým a realizačným projektom, samotnou realizáciou až po kolaudáciu. Ak si vezmeme ako príklad projekt Lakeside Park 02, začali sme štúdiou v roku 2014. Vyberalo sa z viacerých variantov, menili sa požiadavky klienta, a dnes sme o sedem rokov ďalej a tešíme sa, ako čoskoro skolaudujeme budovu v máji 2022.
Výstavba Lakeside je v plnom prúde a blíži sa do finále. Kolaudácia je naplánovaná na máj 2022.
Zdroj: Immocap
Akým projektom sa aktuálne okrem Lakeside venujete?
Lakeside Park 02 nás aktuálne zamestnáva určite najviac. Pre mňa je však zaujímavá aj práca, ktorú sme riešili na Štefánikovej ulici v budove maďarského veľvyslanectva, teda rekonštrukcia a adaptácia historickej budovy. Je potešiteľné, že záchrana stavebného kultúrneho dedičstva sa stáva akousi spoločenskou objednávkou, o čom svedčí napríklad cena verejnosti CE ZA AR. Oslovili nás viacerí majitelia s úlohou rekonštrukcie historických budov. Na to sa osobne veľmi teším, lebo je to zas o niečo iné, ako vytvárať budovy na zelenej lúke. Dostávate sa do dialógu s existujúcou architektúrou, jej dizajnom, snažíte sa rozlúštiť svet jej autora a zachovať to, čo preňho bolo hodnotné. Zároveň nadväzujete svojou prácou na niečo, čo už preveril čas. A želáte si, aby aj vaša stavba pretrvala rovnako dlho.
Obnova historickej budovy maďarského veľvyslanectva, Štefánikova 1 v Bratislave
Zdroj: Archív .teamABJ
Okrem Lakeside máte teda dlhoročné skúsenosti aj s ďalšími stavbami a projektami, máte na konte viaceré ocenenia. Ako vnímate vašu prácu architekta na Slovensku, je to porovnateľné s inými krajinami, alebo sme niečím špecifickí?
Dá sa povedať, že pomaly sa doťahujeme na nejaké svetové vzory, no samozrejme najlukratívnejšie zákazky a štúdie ešte stále pristávajú v najrenomovanejších ateliéroch zo zahraničia. Nám ostáva dúfať, že popritom niečo “spadne” na stoly aj mladším kolegom, lebo iba tak dokážu profesionálne aj ľudsky rásť. Myslím si, že v Bratislave nám rastie veľa dobrej architektúry, napríklad nový Istropolis na Trnavsko mýte, či nová centrála Esetu na Patrónke. Napriek tomu by som však určite rád videl viac priestoru venovaného domácim architektom.
Projekt Nový Istropolis na Trnavskom mýte prinesie do lokality modernú architektúru a funkcie priestoru, ktorý žije 24 hodín denne.
Pán Žákovský, Vaša kancelária sa venuje škále stavieb – bytových, priemyselných, občianskych. Čo je podľa Vás dôležité pri tvorbe funkčnej architektúry?
Dôležité je najmä na úvod vysvetliť, akú úlohu zohráva pri stavbách architektúra, na rozdiel od čisto funkčnej stavby. Architektúra by mala priniesť naplnenie aj iných, ako len najzákladnejších účelov stavby. Teda vytvárať estetické, príjemné prostredie, zároveň byť určitým spôsobom ľahko a zrozumiteľne uchopiteľná, logická, no zároveň si niesť v sebe akési malé tajomstvo.
Ako sa to dá prepojiť s funkčnosťou? Najmä pokiaľ ide o budovy, ktoré majú výrazne špecifický účel, ako napríklad kancelárie, verejné budovy?
To by malo byť kladené ako podmienka pre každý typ architektúry. Čo sa týka kancelárskych budov, dnes sa menia hlavne očakávania, čo požadujeme, aby daná budova mala spĺňať. Tie sú iné, ako boli pred 50 až 60 rokmi, z ktorých pochádza väčšina našich noriem, ktoré je pri stavbách potrebné dodržiavať. V tomto je aj legislatíva v určitej miere pozadu za vývojom. Funkčná budova napokon vzniká ako kompromis našej vízie ako architektov a toho, čo si želá klient, ak má konkrétnu predstavu a požiadavku.
Príkladom kombinácie modernej architektúry a funkčnosti budovy z dielne architektov ABJ je aj centrála firmy Viessmann, ktorá získala ocenenie Stavba roka 2008.
Zdroj: Archív .teamABJ
V čom je to iné, ako kedysi? Čo sa zmenilo?
Veľmi jednoduchý príklad: nestojíme za rysovacími doskami s pantografom, ani nesedíme pri veľkých stoloch s pravítkami a nekreslíme návrhy ručne. Informatizácia a počítačová revolúcia spravili veľa, nielen v samotnom procese, či podobe práce, ale aj v komunikácii. To všetko vplýva na proces tvorby budovy, má zásadný dopad na technológie stavby a teda aj výsledný návrh.
Cieľom architektov je tvoriť estetické, príjemné prostredie, ktoré zároveň plní kľúčové funkcie. Výrobná hala a administratívna budova MEVIS, ocenenie Stavba roka 2015.
Zdroj: Archív .teamABJ
Ako sa vyvíja podoba kancelárii, ako veľmi sú odlišné od návrhov, ktoré robili architekti v minulosti?
Ja si myslím, že otázka, či sa práve kancelárske budovy a priestory zásadne zmenili, je na polemiku. Takzvaný medzinárodný štýl, ktorý bol rozvíjaný ešte pred vojnou funkcionalistickou architektúrou a neskôr bol exportovaný zo Spojených štátov, teda klasické vežové stavby, opláštené racionálnou rastrovou či presklenou fasádou, ktoré poskytujú určitý voľný priestor, teda komunikačné jadro a schránku, takzvaný koncept “shell and core”, sa dodnes veľmi nezmenil. Zmenili sa ale detaily, materiály, prístup užívateľa k budove. V interiéroch nám nevyhovuje prílišná uniformita kancelárií, nepáči sa nám veľký otvorený priestor, ale ani klaustrofobické uzavreté kancelárie.
Čo je koncept “shell and core”
Koncept plášťa a jadra (alebo základnej stavby) spočíva v tom, že práca developera spočíva v tom, že zabezpečí len návrh a výstavbu základnej budovy. Zvyšné stavebné a montážne práce interiérov sa následne dokončujú až tesne pred obsadením budovy.
Koncept vznikol v USA, kde bol aplikovaný na kancelárske budovy postavené developermi na prenájom. Americkí developeri spočiatku zariaďovali kancelárie, inštalovali prístupové podlahy, kobercové dlaždice, stropy, klimatizáciu a osvetlenie na základe fiktívneho rozloženia pre potenciálnych nájomníkov.
Predstavy skutočných nájomcov sa však často líšili od fiktívnych dispozícií developera, a tak sa následne často míňali peniaze na rozoberanie stropov a prerábky podlaží, zatiaľ čo mechanické a elektrické služby museli byť upravené tak, aby vyhovovali novému rozvrhnutiu priečok. Neskôr sa stalo bežnou praxou, že developer nakúpil materiály na vybavenie nájomných priestorov, avšak ich neinštaloval, len ich nechali naskladnené na podlažiach v otvorenom priestore.
Vizualizácie priestorov Lakeside Park 02 ukazujú, že dnešné moderné kancelárske budovy si môžu nájomcovia prispôsobiť vlastným potrebám, tak, aby priestor nebol ani príliš otvorený, ani príliš uzavretý.
Zdroj: Immocap
Aké sú požiadavky na priestor zo strany samotných zamestnancov, ľudí, ktorí ho majú pravidelne využívať na prácu?
Ľudská ergonómia sa nemení, kým nás nenahradí v práci umelá inteligencia a budeme namáhať svoje mozgové závity na pracoviskách, ostanú nám schody, výťahy, aj normatív na jedno pracovisko bude približne rovnaký, či budete mať na stole počítač, alebo hrnček s kávou, či budete pracovať na mobile, tablete, alebo pred sadou obrazoviek. Zásadne sa však mení napríklad pracovná doba, časy, kedy boli ľudia v kancelárskej budove presne osem hodín denne a medzitým bola prázdna, sú minulosťou. Firmy si zvykli na pružné pracovné časy, preto aj budova, kde sídlia, musí byť naplánovaná tak, aby im slúžila často aj celých 24 hodín denne.
Veľkou témou, okrem trendov z hľadiska potrieb zamestnancov, sú trendy, ako sa menia samotné stavby. Ako odzrkadľujú požiadavky na udržateľnosť, úspornosť, ale napríklad aj rastúce ceny výrobných materiálov?
Ide o dopad dvoch kríz, ktoré sa stali veľkou výzvou pre ľudstvo, teda aj architektúru a ľudí, ktorí ju tvoria. Prvou je klimatická kríza. Tam architektúra reaguje takzvanou hardvérovou zložkou, teda na materiálovej báze, tým, že uprednostňujeme čistejšie, ekologickejšie materiály s nízkou uhlíkovou stopou, prírodné, z miestnych lokalít. Plytvanie prírodnými zdrojmi skončilo. Vnímame to ale pozitívne, ako investíciu do nákladovo možno náročnejších riešení, ktoré však prinášajú úsporu z dlhodobého hľadiska využívania stavby. Takpovediac softvérovo architektúra preferuje formy s menším podielom plôch plášťa voči vnútornému objemu, bohatšie štruktúrované vnútorné priestory od verejných po intímne, vrátane väčšieho dôrazu na kvalitu okolia stavieb. Uniformita nie je nahradená exhibíciou tvarov, farieb a materiálov, ale ich racionálnou kompozíciou.
Lakeside Park 02 patrí k prvým administratívnym budovám na Slovensku, ktoré využijú nízkouhlíkový hliník. Podľa architekta Žákovského je investícia do nových materiálov riešením, ktoré prináša dlhodobé benefity.
Zdroj: Immocap
Čo je tou druhou krízou?
Druhá vec, pravdepodobne súvisiaca s prvou, je pandémia. Nielen Covidu, mám na mysli aj následky globalizácie, a teda, že ľudstvo má čoraz krehkejšie zdravie, ohrozujú nás civilizačné choroby. Vysoký dôraz sa v architektúre preto kladie aj na hygienické, sociálne a psychické kvality prostredia. Aby bolo bezpečné a zároveň príjemné na trávenie času. V praxi, napríklad, vzduchotechnika včerajška už nestačí. Dnes sa musia ventilovať väčšie objemy vzduchu, je potrebné ho výraznejšie čistiť, zapájať nové technológie, ktoré to už umožňujú, prípadne sa ešte len vyvíjajú.
Požiadavky na ochranu zdravia ľudí v kanceláriách sa zvyšujú. V priestoroch budovy Lakeside Park 02, preto bude najmodernejšia ventílácia a systém na monitorovanie koncentrácie oxidu uhličitého v ovzduší CO2 senzormi.
Zdroj: Immocap
Kto je Rudolf Žákovský
Architekt projektu Lakeside Park 02 (piaty zľava), pôsobí v predstavenstve slovenskej komory architektov ako aj v architektonickej kancelárii ABJ. Táto kancelária pôsobí už od roku 1997 na základe spolupráce zakladateľov, Ing. arch. Tomáša Jávorku a Ing. arch. Ľubomíra Bobeka. Od roku 2000 pracuje kancelária vo vlastných priestoroch rekonštruovanej bývalej kotolne pri Bratislavskej ceste v Šamoríne. Má skúsenosti so širokou škálou typológie stavieb – bytových, občianskych aj priemyselných. Získali tri ocenenia Stavba roka v rôznych kategóriách za obytný súbor PARKVILLE, administratívnu budovu VIESSMANN a priemyselný areál MEVIS.
Kolektív ateliéru .team ABJ
Zdroj: Rudolf Žákovský
27.12.2021 Na začiatok