Hlavné mesto ich prilákalo svojou ambíciou zveľaďovať sa a rásť. ‚‚Bratislava má bohatú históriu a nádherne zrekonštruované centrum, pričom ale nezostáva v minulosti a rozvíja sa,” vysvetľujú urbanisti Jeroen Dirckx z holandského štúdia KCAP a Martin Sobota z medzinárodného štúdia CITYFÖRSTER, ktorí stoja za návrhom projektu Nový Istropolis. Prečítajte si, prečo Bratislavu vidia ako výnimočne dynamické mesto a v čom vidia jej potenciál.
Holandské štúdio KCAP sa na Slovensku predstaví prvýkrát, no vo svete si za svoje vyše 30-ročné pôsobenie vybudovalo meno vo vytváraní verejných priestorov ako napr. HafenCity v Hamburgu. Cityforster je medzinárodné stúdio s portfóliom projektov po celom svete. Obe štúdiá patria medzi európsku špičku v urbanizme, majú projekty po celom svete. Povedzte nám niečo o svojich skúsenostiach. Ktoré majú pre vás výnimočnú hodnotu alebo predstavovali najväčšiu výzvu?
Martin Sobota:
Ťažko si vybrať jeden projekt, my v CITYFÖRSTER milujeme všetky „naše deti“ rovnako. V poslednej dobe som však pracoval na viacerých mestských projektoch podobných projektu Nový Istropolis v Bratislave. Napríklad vo východnom Berlíne sa mnohé stavby vyznačujú veľmi silným socialistickým urbanizmom a aj tu sa snažíme, podobne ako na Trnavskom mýte, vyplniť medzery a znovu oživiť mestský kolorit. To znamená opraviť chyby z minulosti a ponúknuť lepšie prostredie.
Oblasť starého lodného prístavu HafenCity v Hamburgu je dnes kompletne zrekonštruovaná s dôrazom na udržateľný rozvoj.
Source: Wikimedia Commons
.jpg){kind=link}
Aj vo východnom Berlíne sa v mnohých lokalitách nachádzajú staré nefunkčné budovy, s ktorými, podobne ako v prípade Istropolisu na Trnavskom mýte, CITYFÖRSTER pracuje a prestavuje ich, aby sa mestská štruktúra znovu aktivovala.
Zdroj: CITYFÖRSTER
Martin:
Ďalším mojím obľúbeným projektom je návrh novej radnice v Tirane, hlavnom meste Albánska, ktorú bolo náročné postaviť. Mojou úlohou bolo vytvoriť rovnováhu medzi verejným priestorom, ktorý je ako otvorená obývacia izba, a zároveň potrebou vytvoriť funkčnú architektúru ako sú kancelárie a administratívne budovy. Používať vzájomne prepojené funkcie a tvoriť takéto priestory je vždy náročné, no je to pre mňa vždy aj vzrušujúca výzva.
Jeroen Dirckx:
Rád som spolupracoval na projekte KCAP s názvom Kanalbyen v meste Fredericia v južnom Dánsku, ktorého súčasťou bolo hudobné divadlo a koncertná sieň. Súťaž bola veľmi dobre zorganizovaná, pričom ambíciou klienta bolo dosiahnuť udržateľnosť a zároveň zapojiť verejnosť. V súčasnosti už prebieha výstavba. Teraz zas pracujem na projekte Zuiderzicht v Antverpách, kde pripravujeme návrh kampusu, ktorý bude združovať spoločnosti pôsobiace v námornom sektore. Cieľom je, aby sme podporili inovácie a udržateľnosť. Chceme to urobiť tak, aby bol projekt zakotvený v prírode s ekologickými terénnymi úpravami a záhradami. Pre Antverpy ako také to bude nové zaujímavé miesto.
Námorno-priemyselnú zónu Kanalbyen v meste Fredericia v južnom Dánsku transformuje KCAP na živú mestskú štvrť.
Zdroj: KCAP
Pohľad na mesto Fredericia z výšky.
Zdroj: KCAP
Prečo ste si vybrali ako svoj ďalší projekt práve Nový Istropolis?
Martin:
Myslím si, že je vzrušujúce pracovať v tak dynamickom meste, akým je Bratislava, kde sa spája toľko vrstiev histórie so snahou o hľadanie novej identity. Akákoľvek možnosť k tomu prispieť a zúčastniť sa takého procesu je skutočne lákavá.
Jeroen:
Navrhnúť kreatívnu štvrť s koncertným a konferenčným centrom bola pre nás úžasná výzva. Nový Istropolis ideálne zapadol do kontextu našej tvorby, pretože často pracujeme na mestotvorných projektoch so špecifickou architektúrou a tvorbou krajiny. Navyše sme v Bratislave tak trochu noví, čo bolo pre nás veľmi lákavé. Nehovoriac o tom, že nás oslovil aj samotný projekt a jeho umiestnenie.
Námorný kampus v Antverpách spojí spoločnosti pôsobiace v námornom sektore. Do tohto sektora tým zároveň prinesie inovácie a udržateľnosť.
Zdroj: KCAP
Námorný kampus v Antverpách.
Zdroj: KCAP
Navštívili ste niekedy predtým Bratislavu?
Jeroen:
Áno, pred súťažou som bol v Bratislave dvakrát. Imponovalo mi, že mesto má bohatú históriu a nádherne zrekonštruované centrum, pričom však nezostáva v minulosti a rozvíja sa ako veľmi dynamické a prosperujúce mladé hlavné mesto.
A navštívili ste aj Trnavské mýto, kde sa bude stavať Nový Istropolis?
Jeroen:
Počas súťaže sme tam chodili pomerne často. Zakaždým, keď sme boli v Bratislave, prechádzali sme si jej významné lokality a sledovali, ako najlepšie včleniť projekt Nového Istropolisu do kontextu mesta. Často sme navštevovali priamo Trnavské mýto, aby sme zistili, v akom vzťahu je so svojím okolím a zvyškom mesta.
Martin:
Počas všetkých návštev sme bývali v hoteli Lindner, ktorý tiež postavila spoločnosť Immocap. Odtiaľ máte skvelý výhľad na Trnavské mýto. Fascinuje ma, ako sa v tejto lokalite spája toľko rôznych prúdov, typov stavieb a architektúry. Je to veľmi komplexné miesto.
Hotel Lindner je súčasťou stavby Central a ponúka výhľad na Trnavské mýto, ako aj celé jeho okolie.
Zdroj: Immocap
Jeroen:
Veľa pozornosti sme venovali testovaniu skutočnej dostupnosti pre ľudí. Využívali sme všetky typy mestskej hromadnej dopravy, autobusy, električky, taxíky. Dívali sme sa na celkové prostredie, vrátane verejného priestoru a vegetácie, aby sme zistili, čo všetko je možné a potrebné vylepšiť.
Návrh projektu radnice v albánskej Tirane mal za úlohu vytvoriť rovnováhu medzi verejným priestorom, ktorý je ako otvorená obývacia izba, pričom lokalita potrebovala novú funkčnú architektúru v podobe kancelárií a administratívnych budov.
Zdroj: CITYFÖRSTER
Interiér novej mestskej radnice v Tirane.
Zdroj: CITYFÖRSTER
Zmenil sa prístup architektov, ktorí robia takéto developerské projekty, povedzme pred 10 rokmi, oproti tomu, ako pracujú teraz? Čo robíte inak?
Martin:
V prvom rade sme sa vzdialili od lineárneho chápania mesta s jasným, prísne funkčným rozdelením na čisto priemyselné, obchodné a bytové zóny. Po vojne boli budovy optimalizované na jeden špecifický účel. V tom čase ste mali perfektne zariadené obytné štvrte na bývanie, na prácu, miesta na odpočinok. Naše zmýšľanie sa v tomto zmenilo a my sa teraz oveľa viac sústredíme na multifunkčné a otvorené mesto. Táto kombinácia funkcií znižuje premávku a umožňuje vám stretávať sa s ľuďmi, a to aj bez každodenných presunov.
Jeroen:
Zameriavame sa tiež na riešenie aktuálnych tém, akou je zmena klímy, a ako môžeme dosiahnuť udržateľnosť projektu v oblasti spotreby energie. Každý projekt navrhujeme tak, aby riešil tieto otázky a aby stavby boli úsporné.
Zoznámte sa s ľuďmi, ktorí nám pomôžu oživiť Trnavské mýto
Holandské štúdio KCAP sa na Slovensku predstaví prvýkrát, no vo svete si za svoje vyše 30-ročné pôsobenie vybudovalo meno vo vytváraní verejných priestorov, ktoré mestám dokážu vdýchnuť nový a pritom autentický život. Podieľali sa napríklad na transformácii centra Rotterdamu a štvrte HafenCity v Hamburgu – jedného z najväčších súčasných projektov obnovy mesta v Európe. Pre Brusel transformovali bývalý výstavný areál EXPO s Atomiom, v Londýne sa podieľali na prestavbe Olympijského parku na novú mestskú štvrť. Ich projekty možno nájsť aj v Rusku, či v ázijských metropolách ako Peking, Šanghaj, Shenzhen, či juhokórejský Soul.
Jeroen Dirckx
je partnerom spoločnosti KCAP Architects, projektantom a vedúcim koordinátorom komplexných urbanistických, architektonických a krajinných projektov. Magisterské aj postgraduálne štúdium mestského a strategického plánovania absolvoval na Katolíckej univerzite v Leuvene v roku 2004. Počas štúdia pracoval v ateliéroch AWG-b0b Van Reeth v Antverpách.
Jeroen pracuje na mnohých projektoch mestského rozvoja s mixom funkcií, plánuje nábrežia, dopravné uzly, či výstavby brownfieldov a zmenách územných plánov v celej Európe, Číne a Rusku. Prispel tiež ako dizajnér a vedúci projektu k veľkému množstvu ocenených súťažných návrhov KCAP. Popri práci urbanistu v KCAP je Jeroen hosťujúcim profesorom a častým členom poroty v programe Urban Design na University Colleges for Sciences and Arts v Bruseli a Gente.
Zaujímavosťou je, že nevlastní auto a na cestovanie používa výhradne bicykel alebo hromadnú dopravu. Vo svojich návrhoch mestského plánovania má na prvom mieste človeka, ktorý v ňom žije.
Rovnocenným partnerom na projekte Nového Istropolisu je CITYFÖRSTER, medzinárodné štúdio založené v roku 2005 architektmi, inžiniermi a urbanistami z viac ako 10 krajín. V portfóliu majú projekty najmä v Nemecku, napríklad výstavbu obytných zón ecovillage v Kronsrode v Hannoveri, či v Blankenburger Süden, Berlíne. Okrem toho však pracovali aj na ďalších projektoch po celom svete, napríklad na pláne novej vládnej štvrte čínskeho hlavného mesta Peking, budove kampusu Západoafrického vedeckého centra pre zmeny klímy (WASCAL) v Burkina Faso, či na turistickom chodníku v korunách stromov v gruzínskom Lagodekhi.
Martin Sobota
je zakladajúcim partnerom spoločnosti CITYFÖRSTER a výkonným partnerom jej kancelárie v Rotterdame. Špecializuje sa na architektúru a mestský dizajn so sociálno-ekonomickým dopadom – v Holandsku, juhovýchodnej Európe a juhovýchodnej Ázii, ale aj na rozvíjajúce sa ekonomiky.
Vyučoval na Rotterdamskej akadémii architektúry a urbanizmu a TU Delft. Martin dnes prednáša na workshopoch a hosťuje na univerzitách po celom svete (napr. IaaC Barcelona, UDP v Čile). Od roku 2019 je členom poradného výboru Holandského fondu kreatívneho priemyslu.
Ako človek s nemeckými koreňmi, ktorý žije v Holandsku, sa Martin považuje za priekopníka a staviteľa mostov medzi kultúrami. Martin, ktorý je nadšeným obyvateľom mesta, žije so svojou rodinou v srdci Rotterdamu, kde sa aktívne venuje transformácii životného prostredia na inkluzívne a udržateľné mesto vysokej kvality.
26.07.2021 Na začiatok