19.04.2022 BBC, Bratislava, Lifestyle
Národný cyklokoordinátor: Teším sa, keď budú v dopravnom servise hlásiť zápchy na cyklotrasách

Do práce na Ministerstvo dopravy chodí na bicykli dennodenne za každého počasia. Peter Klučka z pozície národného cyklokoordinátora už 9 rokov presviedča ľudí, aby presadli z auta na bicykel. Hovorí, že bez dobudovania Trnavského mýta nebude v Bratislave bezpečná sieť cyklotrás. V rozhovore tiež porozprával o svojich zážitkoch, keď sám na bicykli prešiel 4 500 km od Atlantiku k Čiernemu moru či z najsevernejšieho európskeho bodu z nórskeho Nordkappu 6 500 km až do Bratislavy.

O vás je známe, že prídete do práce na bicykli či prší, sneží alebo je pekne a potom vo voľnom čase ešte vybehnete na cyklovýlet. Odporúčate každému a prečo?

Už niekoľko rokov používam úplne prirodzene svoj mestský bicykel ako štandardný dopravný prostriedok. Nielen preto, že na Ministerstve dopravy a výstavby SR zastávam pozíciu národného cyklokoordinátora – človeka, ktorý má za úlohu „rozbicyklovať Slovensko“. Bicykel pre mňa znamená predovšetkým slobodu. V pohybe a nie v čakaní v dopravnej zápche, v jeho zaparkovaní (odstavení) v cyklostojane bez predošlého hľadania voľného miesta, v rozhodovaní ktorou cestou ísť, nakoľko bicykel ako dopravný prostriedok využíva všetky druhy vhodnej cestnej komunikácie, pochopiteľne, s výnimkou diaľnic a ciest I. triedy a v rozhodovaní, kde sa cestou z práce zastavím, bez nutnosti zvažovať či tam zaparkujem a podobne. Pohyb po meste na dvoch kolesách mi tak navyše pomáha vidieť a poznávať na vlastné oči to, čo so svojimi kolegami potrebujeme pre bezpečný návrat cyklistov do našich miest urobiť. Bicykel samozrejme využívam aj na pracovné cesty v kombinácii vlak, bicykel, vlak. A vo voľnom čase je to pre mňa úplne prirodzené, že sadám na svoj turistický bicykel a „kochám sa“ okolitou krajinou. Tá sloboda je u mňa umocnená ešte aj tým, že som pred tromi rokmi predal svoje auto. Vôbec ho nepotrebujem. Na dlhšie voľnočasové cesty po Slovensku tak využívam ponuku prenájmu obytných vozidiel. Každému to odporúčam.

Prebrázdili ste európske cyklotrasy od západu na východ aj zo severu na juh. Čo vám z týchto ciest utkvelo v pamäti?

Okrem prírody a ticha prerušovaného iba zvukom šliapania do pedálov mi v pamäti utkvelo predovšetkým poznanie, že všade žijú ľudia, s ktorými sa dá porozprávať o svojich pocitoch a banálnych každodenných veciach. Chodievam na tieto diaľkové výlety sám, ale nie som na nich sám. Vždy sa dám s niekým do reči, alebo naopak. To podstatné však je, že po kilometroch medzimestského šliapania v prírode prídete do prvého mesta a prejdete ho celé bezpečne po dobre vyznačených cestách, s ukľudnenou dopravou, s viditeľne umiestnenými informáciami o zaujímavostiach, penziónoch, kempoch, reštauráciách a prípadne aj opravovniach bicyklov. To isté platí aj pri výjazde mesta s dobre značenými cyklistickými cestami. Snažím sa to vo svojej práci zaviesť čo najskôr aj u nás na Slovensku. Predsa len jeden nezabudnuteľný estónsky zážitok z mnohých. Pocit, keď sa ráno zobudíte v otvorenom stane a pozeráte sa na slnkom zaliate more, ktoré je pre vás kúpeľňou spojenou s bazénom a priestor pred stanom kuchynkou spojenou s jedálňou je zážitkom, ktorý vám v žiadnej cestovateľskej príručke neponúknu. Rannú kávu som si vypil s neďaleko kempujúcou rodinkou z Fínska.

Na bicykli prebrázdil Európu zo západu na východ aj zo severu na juh.

Zdroj: archív P. K.

Ktorá krajina je najväčšou cyklistickou veľmocou pokiaľ ide najmä o mestskú infraštruktúru?

Z tých krajín, ktoré som mal možnosť si prejsť na dvoch kolesách, je to jednoznačne Nemecko. V úzkom závese, aby som použil športovú cyklistickú terminológiu, je za ním Rakúsko a Francúzsko. Cez nemecké mestá som nemal problém prejsť na svojom turistickom bicykli bezpečne po dobre značených a osvetlených cyklocestách aj v nočných hodinách, pričom ma miestni vodiči s úsmevom rešpektovali. A nemyslím si to, že to bolo iba preto, že vzadu na cyklistických vakoch mám slovenskú zástavku.

Stretli ste sa s nejakými „vychytávkami” pre cyklistov, o ktorých na Slovensku môžeme iba snívať?

Sú to drobnosti, ktoré nezaberajú veľa miesta , ale spríjemňujú cyklistom život a prispievajú k zvýšeniu ich bezpečnosti. V Berlíne majú v celom širšom centre mesta osadené na všetkých dôležitých cyklocestách stojany s funkčnou pumpou na dofúkanie duší, nevyhnutným náradím, ale aj s prehľadnou mapkou, kde sa nachádza najbližšia cykloopravovňa. Ďalšou „vychytávkou” je umiestnenie zábradlia vo výške sediaceho cyklistu pred každou svetelnou križovatkou, kde sa môže cyklista bez zosadnutia oprieť nohou alebo rukou o bezpečne umiestnené zábradlie a po naskočení zelenej hneď vyštartovať bez predchádzajúceho balansovania pri rozbiehaní sa. Je to maličkosť, ale prispieva to k plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky, po ktorej celkom oprávnene volajú aj naši policajti.

Ako je na tom Slovensko? Ktoré mesto má u nás najlepšiu cyklistickú infraštruktúru?

Nie preto, že tu žijem, ale pre priestor a viac stavebných možností je to jednoznačne Bratislava. Príkladom sú bezpečné cyklotrasy v okolí novej autobusovej stanice vrátane parkovacej cykloveže, začlenenie bezpečnej cyklotrasy vrátane parkovacieho priestoru pre autá a chodcov do dopravného priestoru na Vajnorskej ulici smerom k Trnavskému mýtu, ale aj aktuálne budované predĺženie električkovej trate na koniec Petržalky so začlenenými samostatnými cyklistickými trasami. Kvôli objektívnosti však treba spomenúť aj Trnavu, Trenčín, Piešťany, Senec, Martin, Prešov a mnohé ďalšie slovenské mestá. Viditeľne narastá počet bezpečnej cyklistickej infraštruktúry po celom Slovensku.

Pokiaľ ide o Bratislavu, segregované cyklotrasy pribúdajú len pomaly, nie všade na seba nadväzujú, na mnohých úsekoch musia cyklisti chodiť spolu s autami po rušných cestách. Tiež to tak vnímate?

Bohužiaľ áno, je to pravda. Napriek tomu, že kolegovia na bratislavskej radnici majú presne naplánované a nakreslené, odkiaľ a kam majú viesť cyklotrasy spájajúce jednotlivé mestské časti s centrom mesta a naopak vrátane ich vzájomného prepojenia, musia postupovať takto zdanlivo chaoticky podľa toho, ako sa darí jednotlivé projekty pripraviť na realizáciu. Aj ja by som privítal väčšiu akceleráciu výstavby vrátane líniového nadväzovania, žiaľ nie je to také jednoduché. Pozitívnou správou pre nás cyklistov však je, že „otcovia mesta“ si túto skutočnosť uvedomujú a snažia sa postupne vytvárať podmienky pre zvýšenie počtu cyklistov v bratislavských uliciach s možnosťou bezpečného prejazdu ulicami.

Ako veľmi je otázka cyklodopravy a bezpečnosti témou na Trnavskom Mýte?

Trnavské mýto a jeho bezprostredné okolie zohráva dôležitú úlohu v procese líniovej prípravy výstavby bezpečnej cyklistickej infraštruktúry z okrajových častí mesta do centra mesta a naopak. Súčasné usporiadanie bezpečného prejazdu Vajnorskou ulicou pre chodcov, cyklistov a motorové vozidlá, vrátane ich parkovania v tomto priestore, sú základným predpokladom a výzvou na pokračovanie tohto „dopravného dizajnu“ aj cez Trnavské Mýto s cieľom nadviazať na ďalší aktuálny bezpečný úsek na Blumentálskej ulici. Priam sa mi žiada povedať: Bezpečne a bezkolízne po Vajnorskej až do centra mesta!

Auto predal pred 3 rokmi, odvtedy jazdí len na bicykli.

Zdroj: archív P. K.

Prečo nestaviame cyklotrasy rýchlejšie?

Proces prípravy výstavby cyklotrás má svoje zákonné postupy. Najväčšie problém s dlhšie trvajúcimi procesmi prebiehajú hneď na začiatku pri majetkovo-právnom vysporiadaní pozemkov. Samotný povoľovací proces býva často negatívne ovplyvnený aj stanoviskom príslušnej zložky policajného zboru. Musím však povedať, že aj v tejto oblasti nastáva už zlepšenie a polícia všeobecne vníma ďaleko pozitívnejšie potrebu podpory nemotorovej dopravy v preplnených bratislavských uliciach.

Kto má hlavné slovo pri tom, či niekde bude cyklotrasa alebo nie? Ministerstvo dopravy, mesto, mestská časť, developer?

Jednoznačne samospráva v spolupráci s príslušnou mestskou časťou a v konkrétnych prípadoch aj s developerom. Ministerstvo dopravy a výstavby vytvára v tomto procese iba podmienky na úspešnú realizáciu cyklotrás. Legislatívne, finančné a organizačné. A o tej potrebnej súčinnosti pridávam malý príklad. Aktuálne sa napríklad snažím podporiť výstavbu svetelne riadeného priechodu v mestskej časti-Petržalke, kde samospráva predložila developerovi požiadavky na zakomponovanie do projektu priechodu pre peších aj priechod pre cyklistov. Nie samoúčelne, ale s ohľadom na logickú nadväznosť na neďalekú cyklotrasu po dunajskej hrádzi.

Je jazdenie na bicykli po hlavnom meste bezpečné? Vy ste za tie roky mali nejakú kolíziu?

Za tie roky vnímam, že prístup vodičom k nám cyklistom sa postupne mení k lepšiemu. Už nás nevnímajú ako nutné zlo, ktoré sa im pletie do cesty. Svoju úlohu tu určite zohrávajú aj osvetové kampane ako Do práce na bicykli a Do školy na bicykli, aktivity neziskových organizácií, ale aj pozitívne zmeny v legislatíve. Nedávno schválená novelizácia cestného zákona vytvára podmienky pre bezpečnejšiu jazdu cyklistov v mestskom prostredí, vrátane dodržiavania 1,5-metrového odstupu pri obiehaní cyklistov vodičmi áut. Ja sám som mal za tie roky strávené jazdou na bicykli v bratislavských uliciach iba dve kolízie a aj to paradoxne na svetelne riadených priechodoch pre cyklistov, kde niektorí vodiči potrebovali ešte stihnúť práve naskočenú červenú a rýchlo „prefrngnúť” cez križovatku. Našťastie som včas prezieravo zareagoval a stret bol bez úrazu. Kurióznejšiu nehodu som však mal nedávno pri prejazde jedným z cyklistických nadchodov nad Bajkalskou ulicou, keď do mňa zozadu narazil uháňajúci cyklista, ktorý neodhadol bezpečnú vzdialenosť pri obiehaní kolegu cyklistu. Našťastie to skončilo iba impulzívne vypusteným expresívnym výrazom z mojich úst. O týždeň neskôr ma stretol a už zďaleka sa mi ospravedlňoval.

Ste prvým národným cyklokoordinátorom. Od roku 2013, keď ste nastúpili do tejto funkcie, odhadom koľko ľudí sa podarilo pritiahnuť na bicykel?

Nielen mojou zásluhou, ale predovšetkým zásluhou celého pestrého cyklopeletónu, v ktorom sú okrem zástupcov štátu, samosprávy, občianskych združení aj mnohí cyklisti, sa nám spoločne darí „rozbicyklovať Bratislavu”. Vidieť to dennodenne, keď najmä teraz s pribúdajúcim priaznivejším počasím, evidentne pribúda počet cyklistov v bratislavských uliciach. Podotýkam, že nehovorím o množstve voľnočasových, športových cyklistoch, ktorých možno vidieť napríklad na petržalskej hrádzi. Hovorím o tých, ktorí používajú bicykel ako každodenný štandardný dopravný prostriedok. Stačí sa pozrieť ráno a poobede na Starý most, kde čísla na cyklosčítači rastú zo dňa na deň. Priemerne sa v týchto dňoch pohybujú počty cyklistov, ktorí prichádzajú z Petržalky do centra mesta okolo 300 a neustále narastajú. Už sa teším na deň, keď v ranných správach budem počuť v Zelenej vlne informáciu, že vjazd po cykloceste do Bratislavy sa mierne zahusťuje a pred svetelnou križovatkou na Šafárikovom námestí sa tvoria kolóny.

Novým fenoménom sú aj elektrické bicykle a kolobežky. Tento spôsob dopravy v meste vítate rovnako ako klasický bicykel?

Kolobežky aj elektrické bicykle pozitívne vnímam ako súčasť podpory tzv. mikromobility, ktorá vytvára priaznivé podmienky na prestup z auta na niektorý z druhov nemotorových dopravných prostriedkov, ktoré významnou mierou prispievajú k znižovaniu negatívnych dopadov mobility na životné prostredie.

IMMOCAP
19.04.2022
Na začiatok

Viac o iných projektoch

Kontakt

Radi sa s vami
stretneme.
Nielen víziou

Rovnako ako na inovatívnych a ekologických riešeniach nám záleží aj na priateľskom prístupe ku všetkým ľuďom, ktorých pri práci stretávame. Za každých okolností sme vaším spoľahlivým partnerom.



    Mám záujem o:

    Súhlasím so spracovaním uvedených osobných údajov na obchodné a marketingové účely. Bližšie informácie nájdete v sekcii Ochrana osobných údajov.